Tento blog obsahuje homosexuálne vzťahy a všetko čo s nimi súvisí.
Všetkých, čo sem chodia si budem rovnako vážiť, ako si vaše srdcia budú vážiť moju tvorbu.





Kapitola XVI.

31. května 2015 v 13:08 | Kik |  Brány choroby

Táto časť je o niečo netradičnejšia, keďže sa to vyskytuje nové miesto. :) Možno sa niečo viac dozviete o dvoch bratoch z podchodu.

Nech sa vám dobre číta. :)





Pri dverách ho vítal Nikodém v teplákoch, svetri a s cigaretou v ruke. Vedel, že dnešok bude fajčiť do večera. Nenávidel totiž, keď mu jedna, z tej jeho zázračnej, kovovej krabičky chýbala.
"Dnes si nebol tak dlho. Iba hodinu a štyridsaťosem." Noah ho obišiel a prekrútil pritom očami, keď skopával topánky. Žurnalista ich za ním mlčky uložil a už rýchlo utekal do skrine, vyberať čisté oblečenie s hundraním, pre neho čisto typickým. Tento stereotyp nič nenarušovalo. Noah sa prezliekol. Žurnalista vytiahol predposlednú cigaretku, potočil ju v prstoch a zatiaľ čo fajčil, premýšľal.
"Ryba alebo kuracina?" Noah mu odpovedal, vlastne to brali ako hru. Niko navrhol potraviny, chlapec si vybral a to čo bolo vybrané sa počítalo, čiže obaja boli spokojní a nikto sa samozrejme nemal sťažovať, zato citlivý Nikodém si hneď všimol, že Noah je nejaký zamĺknutejší. Dokonca mu prešli aj tie vitamíny v sirupovej vode a kôpka neidentifikovateľnej čínskej zeleniny, čo by inak skončila ofrflaná a vyhodená, aj on si ju pochybovačne prevaľoval a skúmal tie čierne pásiky, čo prinajhoršom mohli byť huby. Pri umývaní tanierov sa obzrel.
"Zajtra pôjdem do práce, Kain mi nedá pokoj odkedy sa mi priznal, že je teplý. Myslí si, že som svätý, len preto lebo mi to nevadí. Každopádne ma to otravuje. Čo, ja mám chodiť do práce iba kvôli nemu? Máme ďalšiu senilnú hlupaňu v tíme, chce sa stať vedúcou, a tak každého buzeruje..." zamračil sa a udrel do stolíka.
"Nepočúvaš ma." Noah sa zľakol. On sa nikdy neľakal, trhlo to aj Nikodémom, dokonca odstúpil.
"Zamyslel som sa." bol koniec, nikto už nechcel povedať ani slovo. Nikodém sa smrteľne urazil a Noah bol pohrúžený do svojich predstáv a plánov o niečom dôležitejšom, než boli čudákove reči.
Keď sa ukladali do postelí, urazený žurnalista, už skoro vôbec nebol urazený, premýšľal nad tým, čo mu Noah povedal vtedy v aute o tých deťoch, za ktorými chodí a nevediac prečo, stislo mu žalúdok. Vedel, že ten pocit sa volá žiarlivosť, ale nechcel si ho priznať. Už bol v polospánku, keď dvere slabunko zavŕzgali. Ozvalo sa syknutie a následne tichulinká nadávka. Za oknami dunel vietor, žurnalista ani nepípol, pretože sa cez zahmlený obraz vlastných rias zvedavo díval na osobu, ktorá mlčky našľapovala k druhej strane jeho postele. Najprv si pomyslel, že niečo chce alebo ho prišiel okradnúť, ale keďže v spálni nič nemal druhá možnosť padla. Z vnútra ho požierala zvedavosť tak veľmi, že počkal, až kým sa pehavec opatrne neposadil na posteľ. Vtedy sa prudko otočil, schmatol ho za boky a zavalil ho pod seba. Ozvalo sa vykríknutie, ako keď mačka schmatne vtáčika a on poslednýkrát pípne. Nerozsvietil. Ich oči si navykli na tmu videl mu do tváre veľmi dobre. Bola vystrašená a prichytená.
"Čo do paroma robíš, ty malý nevďačník!" sykol a držal ho pevne. Obaja vedeli, čo sa stane, ak povolí.
"Bol som námesačný!" vyhŕkol, až to bolo smiešne. Stisol ho silnejšie a uškrnul sa.
"Námesačný, hej a ja som snehulienka!" zasyčal a prisadol ho, celkom hravo. Páčilo sa mu keď bol nad ním, cítil sa nadradene a bol to úžasný pocit ani sa nehneval.
"Hmpf." odfrkol chlapec.
"Tak rýchlo to vysyp, lebo si budem domýšľať." pehavec sa začal krútiť. Chcel sa dostať preč a zaryto mlčať, ale do tváre mu stúpilo horúco. Nechcel spať sám. Trápil ho aj v noci. Držal hp a robil mu ešte horšie veci, než obchytkávanie v podchode. Chcel to všetko Nikodémovi povedať, ale neodvážil sa. Teraz nie.
"Takže si sem prišiel, leboooo si ma chcel zadusiť vankúšom, plížil si sa..." Noah ho prerušil tým, že si uvoľnil jeho ruku zo zovretia a siahol mu na lem nohavíc. Nikodém, však nereagoval vôbec tak, ako on. Prestal rozprávať a chladne sa na neho pozrel.
"O čo sa snažíš?" zvolal. Pehavý chlapec bol tak zahanbený, že mu chcel utiecť a rozrevať sa. To priznanie fakt nepočkalo.
"Nechcem spať v obývačke, je tam zima a tá pohovka je..." tentoraz ho zastavil Nikodém.
"Mal si zlé sny alebo čo tak zrazu?" slabo prikývol. Nikodém sa z neho odvalil a odhrnul svoju prikrývku.
"Ale keď mi vopcháš tie svoje studené paprče do paplónu, tak si ma neželaj! Mám iba jeden, tak sa pekne ulož na tom kraji tam, áno tam! A tam sa zakry tým spodkom!" kázal mu, ale keď ho chlapec nepočúvol a neisto sa približoval, dovolil mu to. Po pol hodine, čo ešte nespali sa Noah dostal až k nemu. Prstami na pravej nohe jemne nadvihoval Nikodémovu vyhriatu pevnosť. Nevedomky mu pritom vyšla špička jazyka ako sa sústredil. Žurnalista nato čakal, schmatol mu rukou nohu a stisol.
"Ty malý drzý, zlodej tepla! Ani sa nespýtaš! Čo to tu vlastne vychovávam? Pehavého príživníka!" Zavrčal a ako nadával na dnešnú mládež, sám ho stiahol k sebe.
"A už spi, lebo sa naserem a pôjdeš na balkón aj s tou dekou, čo ťa kuše!" Zabľabotal to nespisovne a potom ešte dodal.
"Mal si, si dať ponožky, úplne ľadovce, preboha!" Noah sa mu v náruči pootočil chrbtom. Toto mu vôbec nevadilo ani sám netušil, prečo sa nebojí. Možno kvôli tým jeho rečiam, a predsa čudákove ruky boli bezpečné. Zaspal ani nevedel ako s výdychom, čo odniesol všetko zlé do neznáma.




V tmavej izbe sa nesvietilo ani nekúrilo, pretože dvaja chlapci museli všetkým šetriť. Sedeli vedľa seba a obaja mali sklonenú hlavu. Starší z bratov to nevydržal, musel to povedať.
"Chcel mi ťa vziať, bol tu a chcel, "stíchol, aby nabral odvahu "proste chápeš, rozdeliť nás. Povedal som mu, že nikdy! Haen, nešiel by si s ním, však? Bezo mňa." dodal po chvíli, no nedíval sa mu do očí, pretože sa bál, že v nich zbadá zlú odpoveď. Haen najprv mlčal, ale potom sa nad bratovým strachom pousmial.
"Samozrejme, že nešiel. Si môj braček, síce je Eňo úžasný, ale ty si moja rodina." povalil ho do starého matracu, čo zohnali v bazári a zakryl ich dekou.
"Vieš... Eňo si neuvedomoval tak veľmi, čo robíme, aj keď to vedel, bolo to na ňom vidieť." pozrel sa mu do očí a s milým úsmevom pokračoval." nie je vinný, je iba chlapec, ako my. Nemôžeme mu to ani vyčítať." Noah mu skočil do reči.
"Ale môžeme, hral sa na boha, je to trestné, potom čo spravil Johanovi. Kvôli nemu máš tie všetky modriny, keby sa mu nepovracal na rohož..." musel stíchnuť, lebo ho Haen udrel. Predsa len to bol jeho Eňo, koho brat ohováral. Uložili sa dosť netradične, prepletení cez seba ako dva hady. Haen mal koleno na bratovom bruchu a Noah sa pokúšal natisnúť svoju dlaň pod Haenov chrbát. Nepodarilo sa mu to, tak zasyčal. Mladší z nich mu to zasyčanie vrátil a kopol ho chodidlom do vnútorného stehna.
"Nevrť sa!" buchol ho do boku a povzdychol si, nechal ho nech sa na ňom pohodlnejšie uloží. Chvíľu bolo ticho. Haen premýšľal a z toho premýšľania vždy vzišlo odhalenie niečoho, čo sa Noah pokúšal zatajiť.
"Hádam si sa ho nepokúsil potrestať. Viem, ako rád to robíš, keď mi niekto ublíži a robíš to za mojím chrbtom! Minule som stretol toho ryšavca. Toho, čo mi napľul na mikinu, mal zlomený nos a rozplakal sa, hneď ako ma zbadal pri fontáne!" po uvedenom príklade sa oslovený hral, že spí. Neprešlo mu to, pretože Haen udrel na slabé miesto. Pošteklil ho pod nosom.
"Takže pokúšal! Čo si mu urobil?" po spaní nebolo ani pamiatky. Mladší už totiž nebol unavený, iba nahnevaný, ticho pred búrkou trvalo iba malú chvíľu, kým Haen našiel citlivé miesto.
"Au! Nehryz ma! Au, to bolí, ty malý hajzel!" Zavrčal, pretože na rebrách to extrémne bolelo." Udrel ho do hlavy, ale nie silno, iba aby prestal. Kým sa Haen držal za hlavu a premýšľal, kam ho udrie, štipne alebo kopne, Noah pokračoval.
"Iba som ho postrašil, veď keby som ho zmlátil, zbadal by si to, bol si s ním, dement! Dohodli sme sa, že to nebudeš robiť, vieš ako to bolí?" Haen si vzdychol.
"Nebavím sa s tebou! Ublížil si Eňovi!"vykríkol, otočil sa mu chrbtom a rozplakal sa potichu. Čo ak už Eňo nepríde? Preto vyzeral vystrašene, určite už za ním nebude chodiť.
"Chcel mi ťa ukradnúť, musel som mu ukázať, kam patrí." zvolal smutne, ale vôbec ho to nemrzelo. Veď jeho braček sa prestane hnevať, vždy to tak bolo.
"Zajtra mám Petroviča... Hej, vedel si, že po ňom zasa idú policajti? Vraj nejakého chlapca priviazal káblom tak pevne, že mu opuchli ruky," keď prestal vzlykať, vedel, že ho počúva, tak pokračoval." smial sa mu a pichal do neho ihly vravel, že sú napustené všetkými pohlavnými chorobami. "jednu po druhej, ich do neho bodal." stíchol. Obaja sa otriasli, takmer naraz.
"Bojím sa, ale budeš ma čakať, však? Pôjdeš so mnou aspoň k jeho domu a tam počkáš, kým vyjdem von." Hovoril to prosebne, preto sa aj Haen otočil a objal ho znova okolo pásu.
"Budem tam, ale aj tak sa hnevám, ak už Eňo nepríde, je to tvoja vina a nikdy ti ju neodpustím." potiahol do seba, aby nemusel smrkať do vreckovky.

"On vždy prišiel. Veď Johan mu skoro ublížil a on nič. Došiel, akoby sa nič nestalo." tým ho upokojil. Zaspali, len čo Haen prestal spomínať svojho Eňa.
 


Komentáře

1 ester ester | 2. června 2015 v 6:06 | Reagovat

Pred par kapitolami sa mi zdalo, ze sa vsetko vyjasnuje medzi Noahom a zurnalistom a ty to nejako komplikujes s tymi detmi z ulice. 8-) aspon, ze noah uz je a nezomrie :-D no som fakt zvedava, kam to az rozvinies. Zacina to byt stale temnejsie....

2 K. K. | 5. června 2015 v 10:44 | Reagovat

Ou.. tak toto sa začína komplikovať. Obávam sa Nikovho správania. Dúfam nespraví nič čo by Noaha odstrašilo. A Noah a deti z ulice, uff... Je pekné, že im chce pomôcť ale napratať ich k žurnalistovi, no uvidíme. :-) Len tak ďalej, píšeš pútavo!

3 Kik Kik | 5. června 2015 v 18:08 | Reagovat

No veď je to ten zákon schválnosti, ak sa niečo vyjasňuje, to druhé sa rúti, pretože sa všetko zlé, každému vráti.  :D

No zrejme by to ani Nikodém nepovolil, ale určite by im hneď potom dal igelitku pod riť a teplé ponožky! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama