Tento blog obsahuje homosexuálne vzťahy a všetko čo s nimi súvisí.
Všetkých, čo sem chodia si budem rovnako vážiť, ako si vaše srdcia budú vážiť moju tvorbu.





XXXVIII. Dávidovo rozhodnutie

31. října 2013 v 15:11 | Dämonia Emelly |  Krása masky (D)


Venované: Evi, Barbi, Keiko, Alexis :)







Obidvaja ležíme vedľa seba vo vlhkej slame. Mlčanlivosť sa vrátila a teraz nad nami kruto vládne, ona je všade tam, kde sa stane niečo, čo nik neplánoval. Obidvaja máme otázky, ale nechceme vedieť odpovede. Máme slová, ale nevieme ich použiť. Otočí na mňa hlavu a ja nesmelo zopakujem jeho pohyb. Spravili sme to a teraz cítime následky. Žiadne hnusné čaro lásky a ani rúžové okuliare, ktoré by opantávali.
Len my a obavy.
Hľadí na mňa pohľadom navrávajúcim. "Chceli sme to obaja. Nemáš právo mi to vyčítať."
Dokonca si založí ruky na hrudi v obrane samého seba. Sme nahí, nemáme odvahu sa ani obliecť. Ak sa jeden z nás už oblečie, znamená to koniec. Strata mi zaplní vnútro, bojím sa totiž, že sa to vážne takto stane a moje myšlienky sa stanú realitou.
Deň sa však už nepatrne dotýka horizontu a to ma donúti konať. Ako prvý siahnem po košeli, radšej nepremýšľam.
"Musíme sa prichystať na odchod, môžu nás tu nájsť." Neodpovie mi. Donúti ma tak otočiť sa na neho. Keď vidí, že ho vnímam pokrčí ramenami a nepatrne kývne hlavou do strany v ledabolom geste.
"Nemáme nato čas." Ozvem sa chmúrne. Dvihnem jeho košeľu a položím mu ju do lona. Odhodí ju bokom, ako sprosté malé decko. Ohliadnem sa k ceste z povaly.
"Berieš to vôbec vážne?" Vzdychne si podráždene. Akoby už poznal odpoveď. Neviem čo mu odpovedať a ani čo presne chce počuť a tak mlčím. Gombíky na košeli, ktoré mi ostali zapínam monotónne s pocitom čudného deja vu.
"Nikdy som nič nebral vážne." Odvetím mu a vstanem, podlaha pod mojimi nohami kruto zavŕzga. Aby som konečne upokojil jeho aj svoje pocity, uškrniem sa.
"No tak vstávaj, ak to dokážeš." Podpichnem ho. Aj keď sa nato necíti, zaškerí sa a moju ponúknutú ruku príjme.
Cíti nádej, ktorú mu dávam, keď sa netvárim vážne a on tak vie, že to až tak neľutujem.
"Dokážem oveľa viac, raz budeš prekvapený." Odpovie, no cítiť z toho táranie a tak iba neveriacky kývnem a zhmkám na súhlas. Poskakujúc na jednej nohe si oblečie nohavice a prehodí si cez ramená košeľu.
Nato, že to bol jeho prvý sex, chodí celkom pekne. Poškriabem sa na zadku, keď si nato spomeniem.
"Budeme sa ešte stretávať nie?" Otázka zaznie tak opatrne, až si získa moju plnú pozornosť a ja sa prestanem hrať s prackou na opasku.
Chce dôkaz. Prikývnem.
"A kedy?" Dychtivo sa spýta. Nadýchnem sa, otvorím ústa a vzápätí trhavo vydýchnem. Viem, že ma skúša a moje zaváhanie ho donúti pochybovať o mojom prikývnutí.
"Ešte neviem, ale už nie v piatok. Už určite nie v piatok." Porozhliadnem sa po drevených trámoch nad nami, možno v nich hľadám vyrytú odpoveď. Žiaľ ju nenájdem.
"Aha... Takže sa vyhováraš." Uštipačne skonštatuje. Schválne pokrčím ramenami.
"Možno, ale je to vždy lepšie, ako povedať nie, však?" Zamračene odpoviem.
Bezradne si strčí ruku do vrecka a vyberie z nej balíček od cukríka. To nečakané gesto ma prekvapí.
"Myslel som, že tu mám ešte jeden celý." Odvetí zachmúrene.
"Dobre, úplatky neberiem. Radšej mi sľúb, že budeš naďalej poslušný." Prestane si šmátrať v zadných vreckách a zaskočený aj ukrivdený zároveň kopne do deky na ktorej sme spolu ležali.
"Chcel som si dať aspoň jeden na nervy, určite by som ťa neponúkol. Hah! Zato, čo mi robíš? A prečo tu vlastne stojíme? Ach, áno viem. Pretože si mi ešte stále nepovedal, kedy sa zas stretneme." Stisnem mi dlaň svojimi prstami tak pevne, že aj keby som chcel, tak sa mu nevykrútim.
"Musíš mi to sľúbiť Dávid, lebo už si mi to spravil. Nemôžeš to teraz tak nechať, teda ja nechcem aby si to chcel nechať. Chcem aby si nechcel, teda... chápeš? Proste musíš chcieť ostať so mnou." Cítim jeho napätie na vlastnej koži. Objímem ho.
Už sa nemôžem hrať, že to nie je vážne.
"Ale vážne nebudeme mať decko, neber to tak." Pobozkám ho zasa na čelo, ale ten bozk znamená aj tak viac, než si možno on myslí.
"Sme spolu, dobre? Neopustím ťa, ak ti ide o to a..." Zmĺknem, čím si jeho zvedavosť omotám okolo prstu a on sa nahne ku mne, tušiac, že mu to šepnem priamo do ucha.
"bol si dobrý, ak to chceš vedieť." Líca mu zahoria rozpakmi z pochvaly. Keď sa pomaly odťahujem, tak ma stiahne do bozku, ako ten hlavý iniciátor. Aj keď sa snaží, po chvíľke to preberiem ja. Odtiahnem sa až keď kohút zakikiríka. V jednej chvíli sa cítim úžasne kvôli napätiu, čo z nás opadlo, ale zas a znova ma straší zákaz.
Náš tajný vzťah presiahol limity.
"No a máme problém. O chvíľu bude plný dvor a jedáleň a hala. Práve teraz sa zobúdzajú. Musíš ísť prvý." Už sa na neho ani nepozriem. Začne pobehovať po povale a mumlať si niečo o hlupákoch, sedliakoch a debilnej stratenej topánke. Nemo ho sledujem. Rozlúčime sa takmer ako vždy, čo mrzí hlavne jeho. Keď mu už ďalšiu pusu odmietnem dať a len mu zamávam, odíde s pocitom neistoty, ktorý trápi aj mňa.
Stále sa to môže zvrtnúť. On je mladý a ja som hlupák.
Zvalím sa presne tam, kde sme spolu ležali. Unavený povzdych opustí moje ústa z poslednou energiou v tele.
Potrebujem spánok.
Niekto mnou potrasie. Keď sa ďalej oddávam spánku, na tvári mi pristane niečia ruka a ja sa prežitým šokom, konečne donútim prebrať.
Je to Mateo. V rukách drží podkovy a na tvári má nahnevaný výraz.
"Prepáč, ja som zaspal, ani neviem..." Stíchnem a pretriem si unavené oči. Asi vyzerám, ako po prepitej noci, pretože sa ešte viac zamračí.
"Netvár sa tak Mateo, bol som s ním, pretože... pretože sme sa dohodli a ty si mal veľa práce, tak som ti nič nepovedal." Vysvetľujem mu. Pustí podkovy na zem a hodí sa mi okolo krku. Cítim, ako silno mu bije srdce.
Bál sa o mňa, pretože som nebol vo svojej posteli a nebol som ani v stajni. Keby ma tu našiel niekto iný a videl by dve deky a uležanú slamu, možno by si niečo domyslel a to niečo, by znamenalo môj odchod.
"Čas tu sa mi kráti Mateo a ty to cítiš tiež, však?" Nemôže počuť a ani vidieť, čo hovorím, preto sa odtiahne a tápavo na mňa pohliadne. Zavrtím hlavou a usmejem sa.
Musím ísť za Hartwigom. V hlave mám pochyby v srdci tiež, ale teraz na tom nezáleží. Už nesmiem urobiť rovnakú chybu.
Musím sa priznať, pre Timotejove, Mateove a aj Elzyne dobro. Všetci sa ma zastali a sklamať ich... nie to nechcem.
Nechám Matea, pomôcť mi so vstávaním a ja mu zasa pomôžem odniesť podkovy do stajne, kde ich preberie Kondrád.
Len čo ma zbadá, začne sa vyškierať a dusiť sa fajkou, ako sa od radosti, že ma vidí nadýchol.
Zošúverenými rukami od toľkej práce, siahne po podkovách a kývne Mateovi. Potom pedantne zahasí fajku klobúčikom a dá si ju na vyrezávanú poličku ku skleneným dózam s tabakom. Každá jedna má na sebe pomenovanie, podľa ktorého Kondrád tabak rozoznáva. Z kuby, dominikánskej rebpubliky či zo Španielska. Toho má najviac.
"Tvoja mama je milá. Mám ťa od nej pozdraviť a keď sa stavíš doma, dones si lano. To povedala." Hlasno sa rozkašle stále vyškerený. Prehltnem sťažka, pri spomienke na strom, čo máme v záhrade.
Mama vždy vravievala. DONES SI LANO. Keď som niečo vyviedol.
Obesenec. Nemo mu prikývnem a on sa zachichoce, pretože tomu nerozumie.
Ak ma Hartwig vyhodí, musím ísť ihneď za ňou a vysvetliť jej všetko.
Mama mi žije v dome v Dánsku. Vybrala si Dánsko kvôli tomu, že tam brat chcel ísť a tak sa nestretávame často. Už tri roky som ju nevidel a vďaka diaľke ju nebude otravovať ani Konrád.
"To chceš dať na ktorého koňa mladý?" Spýta sa Matea. Ten sa nahne z dieľne a prepočíta boxy. Na prstoch ukáže štvrtý box.
"Na Cecíliu nie, tá bude o pár mesiacov tehotná, Oriešok má na ňu zálusk, musíš vybrať iba tých, ktorých využívame. Je zbytočné podkúvať tie čo chodia iba do výbehu. Ničíš im tým zdravie. To by si mal vedieť chlapče." Konrád kývne rukou dopredu a zarinčí podkovami. Mateo si vzdychne.
"On to vie, ale Cecília sa ešte využíva, chodia s ňou do mesta." Odvetím za Matea, je vidieť, že sa mu to ťažko vysvetľuje a Konráda, takisto ako Salvika nemá rád. Konrád sa na mňa zahľadí s nízko položenými okuliarmi na veľkom nose. Celý jeho výzor je tak povediac čapatý a možno trochu smiešny.
"Ja viem, čo vravím. Takže na Cecíliu nie." Odvetí rázne. Mateo sa s ním nejako dohovorí, no ja už na neho nemám náladu. Jeho výraz mi naznačil, že znova vie, čo sa dialo v noci. Už iba preto to musím, čo najskôr oznámiť Hartwigovi. Pár mesiacov tu a je zo mňa dokonalý paranoidný chlap.
Stisnem Mateovi lakeť, keď stojíme na dvore medzi stajňou a dielňou. Otočí sa na mňa.
"Idem za Hartwigom." Mateo kývne, zrejme netušiac o mojom pláne.

Nepoviem mu to. Rozídeme sa v pochmúrnej nálade. Hľadím mu na chrbát, pokiaľ nezájde za roh stajne a až potom vykročím ja.
 


Komentáře

1 Evia Evia | 31. října 2013 v 15:34 | Reagovat

Taká som zvedaváá a nedočkavá. Zaujímalo by ma, či mu to Dávid naozaj povie a ak áno, tak čo sa stane. Určite sa ocko naserie, ale zase na druhej strane, asi bude rád, e už vie, komu poďakovať :-D Teším sa na pokračovanie. Táto časť sa mi tiež páčila, aj ke%d bola nehoráááázne krátka :-)

2 Keiko Keiko | 31. října 2013 v 19:32 | Reagovat

Zaujímalo by ma čo mu povie a či ho potom vyhodí alebo ostane.... som taká nedočkavá... :-D tak prosím rýchlo pokračovanie :-) Páčilo sa mi to, malo to tú správu náladu medzi nimi, ktorú som ako-tak čakala, ale potešílo ma, keď to tak naozaj bolo :-) vážne skvelé a rýchlo ďalší

3 Liliana Liliana | 31. října 2013 v 23:41 | Reagovat

Takže teraz nadobro prekročili hranice ich vzťahu dané od začiatku a bohužiaľ ani pre jedného niet návratu. Myslím si, že Dávid nemal dať Timotejovi sľub, že pri ňom ostane, pretože tento sľub nebude môcť dodržať. Mám ten pocit, že Hartwing spraví všetko pre to aby ich rozdelil. Dúfajme, že sa mýlim. No páči sa mi, že Dávid konečne nabral odvahu a začal bojovať a stavať sa problémom čelom. Som zvedavá ako sa to vyvinie :)

4 alexis alexis | 1. listopadu 2013 v 2:54 | Reagovat

Cesta za Hartwigom je ako cesta na vlastnú popravu. Nemôžem uveriť, že sa Dávid k všetkému prizná, som veľmi zvedavá ako to celé Hartwig prijme...no to zas také ťažké nie je, určite na neho poriadne nakričí, možno mu aj jednu vrazí, vyhodí ho z panstva a zakáže mu kontaktovať Timoteja, tým som si istá. Napriek tomu, živím v sebe nádej v šťastný koniec celej debaty a možno Hartwig predsa len pochopí Dávidov a Timyho "vzťah" Ale to zrejme lietam v oblakoch :-) Tak či tak, Dávidovým odchodom bude najviac trpieť Timotej a Mateo, toho mi bude fakt ľúto. Ale nebudem robiť predčasné závery, ktovie ako to nakoniec dopadne :-?

5 Fusee Fusee | 1. listopadu 2013 v 14:39 | Reagovat

Nemůžu tomu uvěřit on vážně de k Hartwingovi se přiznat O_O  Jsem nad míru zvědavá jak to dopadne. Budu Dávidovi držet palce snad to dobře dopadne :-)

6 barbor barbor | 2. listopadu 2013 v 16:04 | Reagovat

hmmm. dočítala som to, pozerám na to a netuším nič. vôbec nič. som z dávida zmätená, z jeho konania. dobre, možno je tam kúsok, ktorý sa to snaží pochopiť, ale je príliš malý. som zvedavá, ako to bude ďalej

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama