Tento blog obsahuje homosexuálne vzťahy a všetko čo s nimi súvisí.
Všetkých, čo sem chodia si budem rovnako vážiť, ako si vaše srdcia budú vážiť moju tvorbu.





XXXVI. Za chrbtom

22. října 2013 v 22:18 | Dämonia Emelly |  Krása masky (D)

Čierna pravda, biela lož.

Dnes som si vážne myslela, že to nedopíšem, ako čo si človek predstaví o ôsmej, keď sa k niečomu vyslovene dokope.
Kávu nemusím, ale dnes som ju do seba vyliala a urobila, čo je treba. Vdychla som vášeň a povinnosť do svojich troch dvoch hodín, ktoré by som už mala spať. Verte mi najlepšie sa vstáva o piatej ráno.
S pozdravom nespavosť a čokoláda.

Venované: Evi, Barbi, Liliane a samozrejme aj ďalším, ktorí to nestihli, alebo nemali čo povedať, ale poctivo čítali. :)
Som rada, že o vás viem myslím vás šesť alebo sedem, ktoré sa mi hlásite a pridávate svoje názory, ktoré sú pre mňa cenné.






Timotej po mojom škaredom výraze, prinúti Matea hrať ďalej tlieskačku.
Ešte raz sa uistím či som dobre zatvoril dvere a prejdem k nim. Nechcem robiť scény pred Mateom, nezaslúži si to, ale takisto si nezaslúži Timotejovu prítomnosť, ak je tu z donútenia.
Sadnem si na posteľ vedľa nich.
"Otec mi povedal, čo sa stalo." Povie, keď sa Mateo sústredí na ruky a nevníma tak jeho slová. Ja slabo prikývnem.
"Neverím, že si prišiel, kvôli Mateovi." Odvetím úprimne. Timotej ostane mlčky hľadieť na ruky. Pomýli sa.
Mateo sa ku mne rozčarovane ohliadne so srdečnými očami a navrhne nám obom, aby som to teraz skúsil s ním.
Timotej prikývne a sadne si bokom do tureckého sedu hneď vedľa Matea. Ja ostanem usadený na jeho vankúši.
"Prišiel som, lebo som chcel. Nie všetko má dôvod." Očividne ostáva pobúrený, že nedokážem oceniť jeho príchod, jeho prítomnosť a atmosféru, ktorá núti Matea sústrediť sa na niečo iné.
Zatiaľ, čo my hráme. Timotej si obzerá svoje červené dlane a pritom pokukuje po mne.
Čaká na odpoveď.
"Ako myslíš, ale teraz ohrozuješ zasa iba mňa. Pokojne tu seď a hraj sa." Schválne prehrám a schmatnem ho za ramená, aby som ho mohol otočiť smerom k Mateovi.
"Mateo, pôjdem sa pozrieť a zakryť všetky koníky, ty tu ostaň s ním." Gestami rúk u vysvetľujem, kam idem, aby ma lepšie pochopil a nemusel čítať z pier. Timotej na mňa skúmavo hľadí a nevedomky hýbe rukami, akoby sa snažil učiť moje pohyby. Keď odchádzam z izby ohliadnem sa. S krpcom sa nám iba na chvíľu stretnú pohľady a ja vycítim, že som sa možnože tentoraz mýlil.
"Nechcem, aby ho vyhodili. Vážne som prišiel za tebou." Začujem jeho slabý hlas. Niekde v hrudi ma bodne. Trvá mi dlhú dobu, než nájdem radosť v tom bodnutí.
V sídle je ticho. Síce som bol v izbe iba pár minút no, z nejakého dôvodu nikoho na druhom poschodí nepočuť. Ani slúžka, čo tu zvyčajne postáva a robí sa, že utiera neviditeľný prach tu teraz nestojí a neodpočúva. Keď schádzam schody, hneď mi všetko dôjde. V tej druhej jedálni, ktorá je zároveň aj salón pre návštevu sa teraz odohráva debata za podlhovastým stolom. V jej čele stojí Hartwig aj keď ostatní sedia.
Uškrniem sa.
To sa na teba podobá. Vždy stojíš na dôležitých stretnutiach. Nenávidím to, ani ten jeho výraz akým poučuje okolitých zamestnancov. Sedia tam všetci, dokonca aj Elza. Jediný, kto tam chýba a koho stolička je prázdna, som ja.
"Nevidela som ho sa s tým chlapcom zhovárať a to som v kuchyni každý boží deň, no... až keď idem na záchod, vtedy tam nie som. Ale! Na záchode som vždy iba chvíľu." Po špičkách prebehnem do rohu haly a nakuknem cez škáru, utvorenú pri pántoch mohutných dverí. Kyprá kuchárka sa tvári skutočne veľmi poplašene a neisto. Drží si svoju čiapku v rukách a na tvári je úplne červená. Potí sa.
"Ale ja som ho videl. Hovoril s ním dnes a dokonca pred tou kuchárkou!" Michail sa zdvihne zo stoličky až ju takmer prevrhne.
"Čo táraš?! To ty si ho k tomu nabádal! Timotej, teda... Mladý pán mu síce niečo povedal, no Dávid sa neozval!" Skríkne Elza dotknuto. Už tu nejde o mňa, ide aj o jej dobré meno. Prehltnem sťažka. Prečo to preboha riešia? Cítim sa ako decko sklamané z toho, že ho spolužiaci za chrbtom ohovárajú. Znechutene sa okom zabodnem do Hartwiga, ktorý celú situáciu pozoruje jastrabími očami.
"Takže vravíte, že sa s ním Motej zhováral, ale Dávid neodpovedal? A Ako je možné, že sa odrazu môj syn zmenil? Hovorili ste mu niečo vy? Nože, poučili ste ho?" Obzrie sa k dverám a ja mám na okamih nutkavý pocit utiecť, pretože sa mi zazdalo, že sa pozrel hlavne na mňa. Miestnosťou preletí šum.
Chlapec, ktorý je najmladší sa poobzerá okolo, otvorí ústa, ale hneď naprázdno zatvorí. Chcel sa prihlásiť, chcel zobrať moje úsilie na seba a tým si šplhnúť u pána domu.
Marion si niečo šepká s dievčatami, ale Hartwig sa na ňu tiež zameria. Začne sa jej čkať od strachu. Druhá slúžka jej podá vodu a jedna staršia, čo má podobné tvary, ako Elza nad nimi zakrúti hlavou so štipľavou poznámkou o diablovi.
"Tak nikto?" Jeho hlas vytvorí ozvenu v priestornej jedálni. Aj šuchot nôh o naleštenú podlahu sa utíši.
Je ich tam okolo tridsiatich a pritom ani jeden si nedovolí ani jediný pohyb. Všetci pocítia ťaživé ticho a premýšľajú či sa ozvať, alebo nie. Všetci na jedného uvažujú o klamstve.
Mal som tam sedieť. V duchu preklínam všetkých a uvažujem nad možnosťou priznať sa.
Viem, však čo by to znamenalo. Hartwig by zanevrel na svoje schopnosti poradiť si so synom a takisto by ma bez milosti vyhodil. Mal by dôvod silnejší, ako to predtým.
Je dobré, že tam nesedím. Vzdychnem si napokon a touto myšlienkou ostanem upokojený, až pokiaľ sa Michail nepostaví.
"Ja som sa s ním zhováral, ale určite to neprizná. Má z toho strach." Všetci sa na neho zahľadia, teraz nenastane to ticho, aké predtým je to skôr hanebná mlčanlivosť.
Klamstvo, ktoré sa nik neodváži prerušiť, až na jednu jedinú...
"No ty určite! Choď si brechať na iný dvor! Ničomník. Žeby si sa ty prisluhoval k zásluhám niekoho cudzieho! Tupá hlava si! Presne to si!" Kričí na neho Elza cez stôl pokiaľ ju Hartwig jedným krutým pohodeným ruky neutíši.
"Už dosť bolo!" Okríkne ju najprv.
"Takže vravíš, že ste sa rozprávali, ale že to neprizná? Čo si o tom myslíte vy ostatní?" Marion sa dvihne po kratšej pauze. Opatrne si odsunie stoličku a upraví si zásteru.
"Myslím, že je to pravda. Michail sa snažil mu poradiť a videla som aj Dávida, ako sa motá okolo izby mladého pána." Zadržím dych od zlosti. Zabil by som ju, keby sa mi dostala do rúk. Muž s fajkou v ústach buchne do stola. Je to starý muž, ktorý opracováva kožu a šije z nej odevy pre kone na noc, ale takisto je to aj opravár. Myslím, že sa volá Konrád. Sem tam prehodíme pár slov, on mi povie niečo o svojej "starej" a ja jemu o mojej mame. Minule si na ňu pýtal číslo. Starý fúzatý chlapík, milovník žien.
"No to určite, ty mladá hus! Sadni si na zadok." Potiahne z fajky.
"Ten chlapec je sympaťák, nikdy by nezopakoval chybu. Oj, že som sa ja do toho dal. Idem ja preč, radšej budem pri koňoch, ako vás počúvať." Kývne nad nimi rukou zhrbený potiahne z fajky viac zúrivo a ťarbavým krokom obíde Hartwiga. Ešte mu venuje drsný pohľad a potom zakýva hlavou, ako tá stará slúžka nad dievčatami.
"Všetci ste banda príživníkov." Zvolá ešte. Hartwig ho nezastaví, pretože ma k nemu rešpekt. Vraj ho učil jazdiť na koni a páliť dobrú whiskey. Všimol som si ho, však až keď dal najavo svoju prítomnosť. Je príliš malý, nenápadný a tichý, ak sa nemá potrebu ozývať. Keďže ma halia dvere nevšimne si ma, aj tak sa po ôsmych krokoch zastaví pootočí hlavu a do ticha zahundre.
"Viem, že si tam. Aj tam ostaň." Srdce mi podskočí a ja sa ešte viac natisnem do chladného rohu.
Michail si sadne a potom, čo starec odíde, tvári sa, že sa vôbec neozval.
Elza stále kontroluje Hartwigov výraz, ale potom sa rozhodne niečo povedať, pretože sa mohutne dvihne.
"Dávid je dobrý chlapec. Možno urobil chybu, ale keby... mu dáte šancu pomôcť, určite pomôže." Ješitnosť šéfa, otca aj pána tohto sídla je ale príliš veľká.
"Nepotrebujem pomoc. Iba sa chcem odvďačiť tomu, kto ju ponúkol synovi." Vzdychnem si.
Počul so dosť nato, aby som pochopil, že toto sa ma netýka, aj keď áno.
Priznanie neprichádza do úvahy. Už ma nezaujíma, čo povie Elza a či vôbec niečo odpovie. Odídem ku koňom.
V boxe strakáča je zasa tesno, keď som tak čelom k jeho zadku, neodvážim sa ani ozvať. Vlhké seno mi naráža do nohavíc a po dlhočizných minútach nič nerobenia mi začne tŕpnuť zadok.
Vzdychnem nahlas.
"Ešte si tu mladý?" Najprv sa trhnem, no burácajúci kašeľ mi napovie, kto sem asi zavítal. Nahnem sa do strany, aby som lepšie zbadal zvráskavenú tvár starca.
Konrád si akurát zapaľuje nový tabak vo fajke. Keď sa mu to podarí, zasmeje sa šťastne a potľapká obávaného strakáča po hlave.
"Ako si vedel?" S úškľabkom trochu pripomínajúcim škerenie sa, ledabolo skrčí ramená.
"Dýchal si príliš nahlas, nie... Čo ja viem, cítil som to. A keby si tam nebol, som starý. Vždy sa môžem vyhovoriť na stareckých duchov. Zasmeje sa sucho. Pousmejem sa.
Ten chlapík ma vážne dobré srdce, aj keď jeho nevkusná košeľa a traky robotníka mi nahovárajú, že je tiež sedliak, je aj zároveň prvým, ktorý má dobrú dušu.
"Tak a teraz mi pekne krásne navaľ číslo, tvojej mamičky. Hneď." Natiahne ku mne ruku a párkrát k sebe kývne prstami v naliehavom a vážnom geste.

Zmýlil som sa.
 


Komentáře

1 Liliana Liliana | 22. října 2013 v 23:34 | Reagovat

Ty vážne vieš prekvapiť. Najväčším prekvapením mi bolo ku koncu správanie Konráda a Dávidova posledná poznámka o ňom. Nemohla som sa inak ako len smiať. Dvihlo mi to náladu. Ďakujem :-) Takže, myslím si, že Timotej naozaj prišiel za Mateom aj keď netvrdím, že i túžba vidieť Dávida tam zohrala svoju rolu. No som rada, že sa Timotej snaží sblížiť s Mateom aspoň trochu i keď je to z väčšej časti zo sebeckých dôvodov. Keby sa totiž sblížil s Mateom nemusel by sa až tak obávať, že Mateo mu ukradne Dávida a môže Dávida vídavať častejšie. Veľmi ma potešilo, že sa Elza a Konrád Dávida zastali. Hlavne Elza. Mala som totiž pocit, že v poslednom čase je na Dávida dosť nahnevaná takže ma milo prekvapila jej reakcia aj keď viem, že si váži toho čo robí Dávid pre Matea. A Konrád, tak ten je presne taký istá ako strýc Salvik :-D Múdry, všímavý, spravodlivý a tiež s jedným neduhom, ktorého sa nevie zbaviť. V prípade Salvika to bol alkohol, v jeho prípade sú to ženy a ich obletovanie. Čo sa týka Timotejovho otca neverím tomu čo povedal, že chce poďakovať tomu kto ponúkol pomoc jeho synovi. Na to je až príliš ješitný. Okrem toho by to znamenalo, že ako otec zlyhal. Obávam sa toho čo bude ďalej. Mám pocit ako keby sa blížila poriadna smršť podnietená prezradeným Timoteja a Dávida. No aj tak sa neviem dočkať pokračovania :-)

2 alexis alexis | 23. října 2013 v 3:10 | Reagovat

Konrád je teda fakt riadne číslo :-D Som zvedavá ako sa z toho Dávid vykrúti, alebo žeby nakoniec obetoval svoju matku a dal mu to číslo? :) To "zasadanie" bolo vážne detinské, bolo hlúpe od Hartwiga takto získať informácie o D a T, ešte viac ma naštvala Marion a idiot Michail, ten by sa mal pratať z panstva po vzore Alfonza. A vôbec si nemyslím, že sa Hartwig chce poďakovať tomu, kto pomohol Timotejovi. Podľa mňa chcel len získať dôkaz, že Dávid s ním hovoril a potom by už nebolo prekážky aby ho nemohol vyhodiť :-?
Možno Timymu predsa len ide aj o priateľstvo s Mateom, ale skôr je to také sebecké, chce byť v prítomnosti Dávida čo najdlhšie, a ja mám taký pocit, že Hartwig ich skôr či neskôr načapá a to bude pekný prúser :-D

3 Keiko Keiko | 23. října 2013 v 15:02 | Reagovat

Ja som nekomentovala minulý diel? O.o sak som ho písala .... -.-" nevadí...
pobavilo ma to skonštatovanie Davida na Konráda :)
Nemyslím si, že sa chce poďakovať tomu dotyčnému, skôr vedel, že to bol David, ale chcel vedieť či sa rozprávali :)
Ten Michail, ja tam pracovať, tak vytvorím vzburu, aby ho vyhodili :)
A tá krava, byť ja jej vedúca ...
Veľmi sa mi to páčilo, ale mám pocit, že sa nejako prezradia... alebo že ich nachytá...
Krása a teším sa na pokračovanie :)

4 Fusee Fusee | 23. října 2013 v 15:25 | Reagovat

David musí ještě na svých špionážních schopnostech trochu zapracovat :D Michal mě naštval skoro druhý Alfons.A Marion si musela u něj šplhnout. No jo přeji jim jen to nejlepší nebo-li vyhazov :-D  Ale Konrád ten mě dostal :D :D Úžasný konec kapitoly. Vážně moc se těším na pokračování :-D

5 Evia Evia | 23. října 2013 v 19:04 | Reagovat

Ten dedo bol fajný :-D Kapitola sa mi páčila, taká búrlivá debata.
Kik, nezomrel Strakáč minúlu časť? Či som si len zmýlila mená? :-D
No jednoducho sami páčilo. Ale zaujímalo by ma, za kým Timotej naozaj prišiel. Len či Matea naschvál nebalamutí. :-P teším sa na pokračovanie :-)

6 barbor barbor | 24. října 2013 v 13:57 | Reagovat

michail je mrcha, takže ma neprekvapuje, že si chcel zobrať zásluhy. no som trocha zmätená z hartwiga. na jednej strane hľadá toho, kto pomohol timotejovi, na druhej je príliš ješitný, aby uznal, že potrebuje on ako otec pomoc. ten chlap ma mätie, ale nemám ho rada. timotej ma milo prekvapil, že fakt išiel za mateom, ale stále je tam to ale :) možno to tak úplne nie je, možno áno. snáď sa timotej naozaj mení k lepšiemu

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama