Tento blog obsahuje homosexuálne vzťahy a všetko čo s nimi súvisí.
Všetkých, čo sem chodia si budem rovnako vážiť, ako si vaše srdcia budú vážiť moju tvorbu.





XXXIV. "Zaslúženie" I. časť

15. října 2013 v 19:30 | Dämonia Emelly |  Krása masky (D)


Venované: Evi,Liliane, Keiko, Alexis... :)

Užite si to. :)

A ďakujem za odozvy všetkých, chcem ohlásiť, že tento cyklus pomaly ale veľmi pomaly uteká ku koncu. :)



K Tmotejovej izbe už potom kráčame príliš rýchlo, čím skôr tým lepšie. Stále sa jeden z nás paranoidne obzerá, cítiac Hartwigov dych, niekde za chrbtom. Žily mi tuhnú v tele, len čo mlčky pootvorím dvere, modliac sa, aby krpec neurobil jednu zo svojich obvyklých scén, keď mu dovnútra vojde slúžka alebo iný sluha. Matea strčím dnu, ako prvého a hneď za ním vojdem ja.
"Už som ti stokrát hovoril, že sem nem..." Stíchne, uvedomujúc si moju prítomnosť, až potom Mateovu. Obráti sa celým telom k nám a obzrie sa za nás, akoby hľadal svojho despotického otca. V miestnosti je vlhko a chladno, žiadna stopa horúcej Indie a vôňa vonných tyčiniek bola iba mojou predstavou. Nič...
Holé steny, na skrinkách iba pár hrnčekov a na posteli jeden vankúš.
"Prečo ste prišli?" Ozve sa. Som mu vďačný, že otázku vyhŕkne prvý, keby to neurobil, ozvem sa.
Nechcem porušiť slovo. Vezmem Matea za zápästie a kývnem mu. Timotej sa ironicky zatvári- Odhalený bez masky, sa možno cíti príliš pokorený a už veľakrát ponížený, aby sa mohol ešte ďalej skrývať.
"Nechápem, načo je to dobré. Aj tak tu nie je." Myslí Hartwiga. Má pravdu, no nemôžem riskovať. Mohol tu dať kameru, hocičo, aj odpočúvanie. Timotej si odrazu všimne, že za mojimi rukami a aj za Mateovymi niečo trčí.
"Čo to máte?" Skúsi nás obísť, ale my sa spoločne otočíme. Zamračí sa a odstúpi. Je iba v obyčajnej košeli a obyčajných nohaviciach. Nič lákavé, čo by prezradzovalo silnú osobnosť, tridsaťtisíc maškarád... je to iba zohavený chlapec bez osobnosti. Príliš dlho som s ním nebol a kontrast medzi týmto Timotejom a tamtým, vidím jasnejšie, než ktokoľvek iný. Mateo mu pochopí z úst, čo sa pýtal. Usmeje sa a chce ruku natiahnuť pred neho, lenže ešte než to urobí sa Timotej ozve, mieriac očami priamo na mňa.
"Čo? Hráš sa na hluchého? Chceš byť, ako on?" Ukáže na Matea pohŕdavo, až bolestne vypľuvne posledné slovo. Mám pocit, že neznesie, že ma vidí stále iba s ním. Ruka tichého chlapca, ktorú drží za chrbtom poklesne aj s darčekom. Chcem niečo povedať, musím...
Chytím Matea za rameno a pridržím si darček.
"On to tak nemyslel, je to rozmaznané decko. Vôbec nechápe, že mu prinášame darček na Mikuláša." Hovorím to smerom k Mateovi, ale dívam sa na Timoteja.
"Čo?" Spýta sa zasa.
"A ani nechápe, že jeho otec mi zakázal hovoriť s ním." Ani neviem, kedy ma napadla táto hlúpa hra. Mateo slabo prikývne, aj keď tuší, že to hovorím skôr krpcovi. Vlastne... sú obidvaja rovnako vysokí.
Timotej vyzerá byť zahanbený a už sa nám nesnaží nazerať za chrbát. V tichej izbe zašuští Mateov balíček.
Podá mu ho, ako prvý. Zrakom sklopeným k zemi otvorí ústa, ale potom ich hneď privrie.
Spomenul si.
Timotej povedal proste niečo, čo sa nehovorí. Dám mu aj svoj, vtisnem mu ho do hrude, aby mu bolo jasné, že si ho nezaslúžil.
"Mateo, poď." Chytím chlapca dôverne za zápästie a chcem ho zobrať preč, neodpustím si však dodať.
"Niekto si nezaslúži Mikuláša, Hartwig mal pravdu." Timotej sa trhne, ohúrenie z našich darčekov ho uchváti, no zároveň pustí, keď nás uvidí odchádzať.
"Počkaj....te ja, nie nechoďte ešte. Mám tu notebook, je to otcov starý môžeme si pozrieť film, alebo... alebo." Zahľadím sa na neho a Mateovi dovolím odstúpiť. On však tiež zastavil. Krpec sa zúfalo obzerá po chladnej izbe, bez hocijakej maličkej ozdoby. Vzdychne si napokon a slabo rozhodí rukami.
"Nemám, čo by som vám dal ani sa odvďačil. Prepáč." Obzrie sa na Matea. Ten kývne, ale pousmeje sa až keď sa Timotejov previnilý, no obdivný pohľad zabodne do krásnej cukrovej masky. Moje krídla sú teraz úplne nepodstatné...
"Chcel by som ísť von s vami, ale... nemôžem. Hartwig mi to nedovolí, možno by sme našli miesto, kde by sme mohli rozprávať." Hovorí potichu. Obavy, víriace miestnosťou ma zovrú. Zavrtím hlavou.
" Tak... tak...tak nič." Pokrčí ramenami, akože to nevadí, ale predsa na ňom vidím poklesnutie. Sadne si zasa na posteľ aj s balíkmi. Už nevie, čo povedať.
Keby Mateo, vedel rozprávať. Zaželám si v duchu. Napokon odbehnem k peci a do popolu napíšem odkaz.
"Začni ho počúvať, ja sa postarám o to druhé. Stretneme sa o tretej ráno na povale, v stajni." Polnoc je otrepaná a vtedy zvyknú byť všetci hore. Čas, ktorý som zvolil je ako osemminútová prestávka. Viac, ako polnoc, no menej, ako normálne ráno.
Timotej k popolu pribehne, prečíta si to, rýchlo zmaže a poobzerá sa po izbe, dôkladne preskúma každý roh a až potom zasa pribehne k dverám. Vyprevádza nás.

V jeho pohľade sa zračí odhodlanie, dokonca ani jeho jazvy sa nezdajú byť také prázdne. Rozžiari sa. Mateovi stisnem zápästie.
"Ste moji." Poviem si sám pre seba, keď ich zrakom pohladím po tvárach.
"Nezjem ich." Zasyčí za nami krpec. Mačka, ktorá ho počula sa šikovne prejde popri stene a skončí zašitá v jeho izbe.
Keď sa vrátime do našej izby a dvere sa zavrú, zhodím sa na Mateovu posteľ, akoby mi patrila.
On sa zvalí na mňa. Zasyčí mi do ucha. Ťažké okamihy, kedy sa snaží rozprávať mu dodávajú na sile.
Minule povedal "M". Potom sa chytil vystrašene za hrdlo a odvtedy sa mu už to krásne zvučné M, nepodarilo zopakovať. 15.11. 2013 Dátum vyrytý na jeho stene ma vráti do toho dôležitého dňa.
Sedeli sme oproti sebe na posteli a jedli sme slané pečivo, ktoré Elza robila pre Hartwiga. On ho nechcel, pretože tam bolo viac makových semienok, ako žiadal a tak jedenie prischlo na nás. Mateo si poctivo makové zrnká zoškrabal, zatiaľ, čo ja som si to pchal do úst aj s tou posýpkou. A tak sme jedli, premýšľali, potom jedli a zasa premýšľali nad vanilkový koláčom s tvarohovým krémom. Bola zima a Mateo starostlivo zakryl aj mňa Jediné, čo tvorilo prijateľnú hranicu medzi nami, bol prázdny tanierik s čiernymi bodkami.
"Vieš, že mak je ópium?" Zahľadel som sa na to, čo nechal. Zavrtel hlavou, ihneď však zažmurkal do noci či vážne videl moje ústa a rozumel mi.
"Ópium." Zopakoval som a on sa priblížil ešte bližšie, až presiahol tanier medzi nami. Zaprel sa o jedno moje koleno. Podnietený okolnosťami a zvedavosťou som ho začal skúšať. Pretože syčal.. chcel sa to naučiť, veľmi som videl, že chce. Pri M sme skončili. Bolo to meno... jeho, no nezvládol ho.
Pootvorím oči. Tma za oknami prezrádza, že som zaspal a nepracoval. So stonaním a ďalšími výčitkami skopnem topánky na zem a aspoň sa lepšie uložím v jeho posteli.
Mateo tu nie je, asi večeria. Letmo sa pozriem na budík na jeho stolíku.

Ešte päť hodín Timotej, vydrž.
 


Komentáře

1 Evia Evia | 15. října 2013 v 19:40 | Reagovat

Chudák Timotej, taký monológ dal :-D
No, nebudem tu písať rozbor diela a postáv, to je na tebe :-D Kapitola sa mi páčila a som zvedavá, čo bude o 5 hodín :)

2 alexis alexis | 15. října 2013 v 21:15 | Reagovat

Presne ako som si myslela, Timotej zvozil Matea aj Dávida, stále je to to isté decko ako pred nehodou. Už by mu mohlo konečne dôjsť, že si za to môže sám, samozrejme nesmieme zabúdať na Emeryho. Btw. kedy toho postihne nejaký trest?
Som strááááááášne zvedavá, čo sa bude diať o tretej ráno :-D a či na stretnutí bude aj Mateo :-)

3 titi titi | 16. října 2013 v 6:44 | Reagovat

Mne by sa páčilo keby boli nakoniec spolu Mateo a Tomotej predsa len sú k sebe bližšie vekom

4 Liliana Liliana | 16. října 2013 v 20:24 | Reagovat

Timotejova žiarlivosť na Matea predsa na chvíľku zvíťazila. Keďže je Timotej teraz sám a opustený, pretože Dávid už nie je pri ňom a on sa nemá komu zdôveriť tak ho naplnil hnev. No našťastie si svoje nevhodné chovanie uvedomil aj keď až po Dávidovom napomenutí. Som rada, že sa ako tak snažil napraviť svoju chybu a celkom slušne sa zachoval i k Mateovi. Taktiež ma teší, že Dávid našiel nielen spôsob ako hovoriť s Timotejom, ale aj miesto kde by sa mohli stretnúť. Som zvedavá ako dopadne to ich stretnutie. Teším sa na ďalší diel :-)

5 Keiko Keiko | 16. října 2013 v 21:03 | Reagovat

Joooj, ale sa Timotej zmenil, a ešte všetky veci nechápe :-) ale páči sa mi to aký je teraz :-) a ten ich vzťah.... David-Mateo-Timotej :3 no som zvedavá aké miesto nájde :-) a čo si tam povedia a čo sa stane :-) veľmi pekné, páčilo sa mi to a teším sa na pokračovanie :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama