Tento blog obsahuje homosexuálne vzťahy a všetko čo s nimi súvisí.
Všetkých, čo sem chodia si budem rovnako vážiť, ako si vaše srdcia budú vážiť moju tvorbu.





XXVII. Trochu pravdy

29. března 2013 v 20:02 | Dämonia Emelly |  Honba za kvetom orchydei (D)


Som rada, že sa mi už darí dodržiavať svoj plán pridávania, každý druhý deň, ale predsa bude veľká noc, sneží nám :D Dúfam, že aj vy si budete staviať zajacov zo snehu a užite si túto kapitolu, aspoň sa to na Lionela hodí, keď už tam má on zimu, ale toto je o Alsenovi a jeho živote v sídle :)


Som za vaše komentáre rada, viem že neodpovedám často, k Lionelovi sa však snažím, kvôli zložitosti deja. Toto je tiež zložité a Wilden má dôvod na to vyhýbanie sa predsa, by to nerobil len tak.
Jeho rodina je zvláštna, no neprajú mu nič zlé. naopak nechcú, aby sa stala katastrofa a Alsen urobil to, čo môže urobiť :P

Venované: Liliane, Evi, L, Barbi, Keiko, Dive,











Kde môže byť? Prehľadali sme už všetko, jednoducho sa vyparil, dokonca slúžky boli aj v záhradách, ale okrem veľkého počtu vtákov tam nebolo nič. Jedna vrana im dokonca krákala do cesty, je to asi Alsenova kamarátka, alebo čo." Niekto si znavene, ale hlavne uštipačne odfrkne.
"Seidon, prestaň. Nemohol zmiznúť... asi sa niekde schoval. Nemal som ho tak dlho nechávať samého." Počujem ranu, ako niekto zhodí tie fľaštičky v našej izbe, ktoré patria Wildenovi a sú plné korenia. Otvorím oči a obzriem sa po Franciánovej spálni. Som v nej sám, zababušený do jeho periny plnej husieho peria.
"On za to môže, môj milý braček. Obhajuješ ho, akoby ti na ňom záležalo, nemám pravdu? Len o to tu ide, úplne ťa ovláda, už sa nedá nič robiť... podľahol si mu, jeho moci a za chvíľku mu povieš zbohom." Ustráchane vyjdem z postele len v nočnej košeli v ktorej som bol na výprave a opatrne našľapujúc po zdobenom koberci dôjdem ku dverám od našej spoločnej izby. Bratia sa nástojčivo hádajú o udalostiach ktoré nechápem, no môj vnútorný inštinkt mi prezrádza, že s tým mám niečo spoločné. Je to ako pavučina, do tej sme všetci zamotaní a vo vnútri nás zviera, zabíja naše city, núti hlavne ich ku krutým činom, nepekným udalostiam.
Desí ma to ich pristupovanie ku zodpovednosti za okrídlených a ja viem, že jeden kúsok pavučiny chýba, oni vedia aký, ale nechcú mi ho prezradiť, možno Aurel včera večer chcel, keď ma nechal špehovať, no myšlienku, čo som mal dostať sa mu správne nepodarilo predať, ostal len strach z klietky a vôňa korenín z druhej izby. Pootvorím dvere, tie s mäkkým vrzgotom ohlásia môj príchod a hádka dvoch bratov vzápätí stíchne.
Seidon podvihne bradu a s bielymi rukavicami opustí Wildenove vlasy, ktoré doteraz ťahal. Wilden odstráni zo svojej tváre čudesne bolestivý úškľabok a tiež sa zahľadí na mňa.
"Spal som u Franciána, nechcel som...byť sám." Šepnem úztkostlivo pozerajúc sa do Wildenových očí, namiesto neho sa však ozve Seidon, ktorý sa najprv oprie o skrinku s rozhádzanými koreninami a až tak sa prudko zvrtne na mňa.
"Čo si, si myslel? Odrazu ťa nebolo, máš spať s Wildenom, nie so sluhom. Je to vrcholná drzosť od okrídleného." Poklesnem v ramenách a cúvnem za prah Franciánovej izby.
"Nech na mňa nekričí." Cez zaťaté pery požiadam Wildena, ktorý sa akoby spamätá z tranzu a zachytí ma za zápästie aby ma mohol stiahnuť k sebe do náručia. Pobil sa so Seidonom, pretože vonia po rozsypanom jazmíne a medovke.
"Nabudúce mi aspoň napíš, kam si šiel. Nenapadlo nás, že pôjdeš spať k nemu." Seidon kopne do jednej fľaštičky, tá sa v momente roztriešti po podlahe.
"Wilden, radím ti dobre. Začni to brať vážne, inak ho stratíš a my pôjdeme do pekla, aj s ľuďmi z pyramídového mesta, ktorí čakajú len na to!" Ešte do nás obidvoch drgne a až tak nahnevane opustí miestnosť drzo kráčajúc cez Franciánovú izbu preč.
"O čom hovoril?" Opriem si bradu o jeho rameno a vdýchnem opojnú vôňu byliniek.
"Nuž, si belasý s nimi je život o niečo ťažší... len o kúsok." Odvetí strápene. Odstúpim od neho, pretože hnev aký cítim kvôli tým dňom mu zatúžim vmiesť do tváre, avšak vďaka rannému slnku po daždi, uvidím veľké vrásky pod očami a na čele, akoby za tie dni, čo je so mnou málo, vôbec nespal...
"Č-čo sa ti stalo?" S bruškami prstov, opatrne prejdem po spánku až k brade.
"Nič, mám len veľa práce... časom to pominie." Usmeje sa na mňa, ľútostivo až smutne.
"Urobil som niečo?" Nakloním hlavu s malou dušou, stisnutou vo vnútri do malej guľôčky.
"Nie, vážne mám veľa práce, nechcel som ťa nechať samého, povinnosti mi to žiaľ nedovolili odložiť." Skloním hlavu, aby som lepšie uvidel všetky porozbíjané veci. Na zemi sú okrem medovky a jazmínu aj lupene ruží, čiernych, modrých, potom je tu ešte koreň z mandragory a fialový prach z fialiek, zmiešaný s belasým nádychom sedmokrások. Všetko to porozbíjané mi pripomenie náš vzťah, našu blízkosť, ktorá je taká ako tieto veci. Kým by sme ich dali dokopy, všetko by sa zmenilo.
"Prečo mi klameš?" Odstúpim od neho, už mi jeho teplo nepripadá také bezpečné, no sám dobre viem, že pravda vyzerá inak.
"Prečo mi nepovieš, čo sa deje? Ja sa bojím, bojím sa Wilden, bojím sa, že ma strčíš do klietky." O krok ustúpim.
"Bojím sa, že budeš ďalej počúvať svojich súrodencov." Ďalší krok.
"A že mňa nebudeš počúvať, keď ti budem niečo pre mňa dôležité hovoriť. Už mi prosím povedz, čo sa deje." Ďalšie slová už nepoviem, pretože spadnem na zem, kvôli čiastočkám skla, čo sa mi drzo zadrali do kože. Zem podo mnou sa začne meniť a s krvavými fľakmi sa mi zdá krajšia.
Odplavujúca žiaľ...
Wilden si ku mne kľakne a roztrasenými rukami si sčeše vlasy z čela dozadu. To gesto mi pripomenie číre zúfalstvo v ktorom človek nešikovne pláva, potápa sa.
"Nehýb sa, si zranený.... nehýb sa, prosím." Odvetí tichšie, než obvykle a dotkne sa môjho lýtka, aby vzápätí mohol skĺznuť nižšie ku chodidlu.
"Ostaň chvíľku sedieť. Vrátim sa." Šepne dezorientovane, moje zranenie ho možno vyviedlo z miery ešte viac, ako mňa. Ostýchavo sa dvihne a utečie preč. Možno je to kvôli tomu, alebo kvôli niečomu inému, ale som si istý, že teraz premýšľa nad mojimi slovami, pretože vyzeral zdrvene. V jeho dvojfarebných očiach sa zjavilo zrkadlo mojich pocitov, odrážal ich, akoby ich nasal, no predsa videl zahmlene.
Čo sa tu deje? Dlaňami si bezradne prejdem po tvári a nereagujem ani na to, keď sa vráti s čistou látkou a handričkou s horúcou vodou.
"Alsen?" Syknem, keď mi na ranu priloží tú handričku.
"Hm?" Zahmkám len, pretože už nemám chuť zhovárať sa s ním. Jeho ústa poklesnú do pokriveného úsmevu a žiara, čo kedysi bola v jeho nádherných očiach sa niekde vytratí aj s jasnou oblohou. Ostane len pusté blatnaté niečo, čo zďaleka nepripomína tú nádheru, čo sa ukrývala vo vnútri.
"Za pár dní už nebudeš mať pierka, to znamená, že ti odpadnú krídelné kosti a rany na chrbte ti len vyschnú, budeš oveľa ľahší, čo si myslíš, že sa s tebou stane?" Dlaňou okolo seba odstránim zvyšky skla, aby som si neporanil aj dlane a rozpačito ostanem hľadieť na jeden lupeň ruže.
"Nič... budem ako Silvián, ale budem uväznený tu, pretože môj sprievodca má veľa práce." Odvrknem v zúrivosti a bolesti z chodidiel, ktoré pekelne štípu.
"A keby som ti sľúbil, že to tak nebude? Čo ak máš právo na niečo výnimočné?" Zamyslene sa pokúsim stiahnuť nohy k sebe, ale on mi ich zachytí, pretože sa ich pokúša obviazať.
"Je mi jedno, čo mi sľúbiš, sľub nedodržíš.... chcem len trochu pravdy, asi toľko." Ukážem na prstoch a opriem sa o Franciánove dvere, pretože sú hneď za mnou. Wilden si nešťastný z mojej odpovede utrie pot z čela.
"Belasí majú schopnosť, vďaka krutému osudu ich rodičov si môžu niečo vybrať... môžu sa rozhodnúť, ale viac ti povedať už nemôžem, je mi to ľúto Al... strašne by som chcel, a-ale ak ti to poviem, môžu ti ublížiť." Prehltnem odrazu príliš ťažký vzduch v miestnosti. Pochopím, že tým nemyslí len svojich súrodencov, keď sa tvári zmučene.
"Dnes budem s tebou, neodídem..." Na znak zmierenia, ma vezme pod pazuchami a nadvihne ma, aby som zranenými nohami nemusel kráčať po podlahe. Vynesie ma na našu posteľ a s hlbokým vzdychom sa zvalí vedľa mňa. Baldachýn nad nami sa divo rozvlní, reagujúc na náš pohyb.
"Nikdy som sa ti nechcel vyhýbať, ale myslel som si... že nám to obom pomôže, vieš." Zahundre nevinne, pripomínajúc mi mňa, keď sa snažím ospravedlniť zjedenie viac koláčikov od Franciánovej kopy.
"Tak nemysli." Odpoviem, ako učiteľ. S tým mám skúsenosti, pri myšlienkach sa vždy stratím, alebo ma Francián bije, tak radšej nemyslím... Je to jednoduché a lepšie, než bitka.
Pousmejem sa nad Franciánom, za túto vetu by ma určite pochválil.
"To sa nedá, niečo mi mätie myseľ, je to silné ópium, alebo ako keď si dáš strašne veľa cíderu naraz. Cítiš sa zvláštne malátny a nedokážeš sa sústrediť. Síce je to príjemný pocit, ale nikdy sa neoplatí byť malátnym... Môj otec, vraví... že musíš mať svoje myšlienky pod kontrolou, inak ti všetko šťastie utečie...a nikdy sa..." Zmĺkne a rozpačito si odkašle.
"Odpusť, rozhovoril som sa." Posadí sa na posteli, rozhodnutý vstať, no okamžite si uvedomí svoje slová a tak si ľahne naspäť. Vlastné svedomie mu nedovolí ujsť. Ja sa nad jeho povahou jemne pousmejem a tiež sa posadím. Keď na mňa otočí hlavu, zabalím ho do našej periny a podám mu schovaný koláč.
"To je podplatenie, za tento koláčik ma vezmeš do vašej záhrady a pohojdáš ma. Naučil ma to Francián." Dôverne sa zachichocem a vyvalím sa na posteli. Už viem, čo je to kontrola myšlienok... robím to každý deň.
Nechcem predsa aby ma pohltilo to zlé.
Minulosť.... aj jeho nesplnený sľub je už minulosťou, on nemôže za to všetko, stačí sa pozrieť do jeho strhanej tváre.
Možno už ani nevie, čo robil včera, pretože jeho zmätenosť má niekto na svedomí, už len stačí zistiť kto.
Mám strach, ale už nie z neho, skôr o neho. To ako sa mu trasú ruky a ako odpovedá. Ten Wilden, ktorého som zazrel ešte sediac v klietke, bol iný. Bol hrdý a jeho oči boli žiarivé, podobné kamienkom na jeho sponách, aj Francián to vidí...
"T-tak platí, spečatíme to." Podá mi kúsok koláčika a ja ho ešte zamyslene prijmem.
Mal som si to všimnúť skôr, ale kedy? Stále odo mňa utekal...
Nevadí, ja to odhalím.
 


Komentáře

1 Liliana Liliana | 29. března 2013 v 20:24 | Reagovat

Zaujímavá kapitola. Je neuveriteľné akí mocní sú belasí i keď o tom nevedia. Po pravde, po tejto kapitole sa mi vynorilo ešte viac otázok. Myslím, že tuším o čom sa môže Alsen rozhodnúť no vrtá mi hlavou tá Seidonova poznámka o tom, že oni spolu s ľuďmi z pyramídového mesta pôjdu do pekla. Som rada, že i napriek všetkému tomu hnevu a krivde, ktorú cítil si Alsen všimol aký je Wilden strhaný. Tento krát je to Wilden, kto trpí. Alsen i práca ohľadne rodinných záležitostí ho ubíja. Viem, že jeho rodina má strach a i keď zvláštnym spôsobom, ale myslí to s Wildenom dobre, tak ho takto ničí. Som zvedavá na ďalší diel :-)

2 Evia Evia | 30. března 2013 v 9:15 | Reagovat

Fuuha, je to zaujímavé a ani si nevieš predstaviť, ako musím nad týmto cyklom premýšľať :-) Moja hlavička sa namáha :-D
Som zvedavá, z čoho si bude môcť vybrať. Toto bola veľmi pekná kapitola, Wilden sa s ním konečne normálne rozprával :-)

3 barbor barbor | 30. března 2013 v 22:21 | Reagovat

alsen sa stáva svojím spôsobom asi silnejším, ako  bol na začiatku. ale stále je to alsen, ktorého poznáme a máme radi. len stále presne neviem, čo sa mu môže sťať :D no na to si počkám. a ešte jedna vec - wilden. dosť ma mätie

4 Keiko Keiko | 1. dubna 2013 v 21:12 | Reagovat

No... mám pocit, že všetko sa točí okolo Alsena a strachu okolo neho... aby sa mu niečo nestalo a ako ho chcú chrániť a tým aj seba, ale neuvedomujú si, že Alsen získava skúsenosti a znalosti, je všímavejší a všetko naokolo a vedie to k presne opačnému efektu ako by chceli... Myslím, že keď Wilden splní sľub, že niečo sa stane... že možno sa mu niečo zjaví z minulosti ...
Neviem... mám príliš veľa otázok a nápadov, že čo by sa mohlo stať, ale príliš veľa nejasností ...
Kapitola zaujímavá, krásna a perfektná
Teším sa na pokračovaie :)

5 L. L. | Web | 3. dubna 2013 v 19:03 | Reagovat

Doufám, že se to Alovi povede. Je to opravdu hodně divné, mezi nimi. Nevím jak Wilden, ale mě by třeba vadilo, kdyby můj okřídlený uměl spoustu nových věcí jen kvůli sluhovi... možná i to mu mohlo pomoct si uvědomit, že Alsena zanedbával. Ale snad už nebude...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama