Tento blog obsahuje homosexuálne vzťahy a všetko čo s nimi súvisí.
Všetkých, čo sem chodia si budem rovnako vážiť, ako si vaše srdcia budú vážiť moju tvorbu.





XXVI.Nebezpečenstvo v háve noci

25. března 2013 v 21:47 | Dämonia Emelly |  Honba za kvetom orchydei (D)

Haaah, vaša autorka je konečne bez horúčok a dokonca si pozbierala všetky myšlienky, čo jej pri potení vyskočili z hlavy.
V piatok som chcela napísať odpovede, žiaľ som ledva žila, preto ich už naisto napišem zajtra dam si na to budík na mobil.
:D

Venované vám všetkým, čo ste celé dva dni čakali a chodili sa sem pozerať, po prípade zúrivo mačkali refresh(aspoň ja to tak niekedy robím)
Keďže som stále pod vplivom liekov(nevyhováram sa) je tento rečnícky prejav na moju povahu trochu detinský, nuž aj taký sa niekedy musí zrodiť, je však dobré, že s dejom a pokračovaním nemá nič spoločné.
Užite si to :)

Liliana, Evi, Barbi,Keiko, L, Dive,

Pomaly sa nám blíži už niečo tvarujúce sa pokračovaniu a vlastne konečnému deju. O čo vlastne pôjde :)





Perina sa mi napätím celá trasie, keď ho už hodnú chvíľu čakám v našej posteli. Nado mnou visí môj lapač snov, ktorý sa netrpezlivo hompáľa so mnou. V miestnosti nie je zima, pretože mi bol Francián zakúriť v peci, ale dlhšie neostal, kvôli svojmu vlastnému spánku a práci, čo ho ráno dôstojne čaká. Už takmer celé sídlo je ponorené do tmy, nepochybujem o Wildenových súrodencoch, že už tiež dávno spia, jedine on... je niekde preč.
Tvrdohlavosť, je momentálne jediná, čo mi bráni zaspať, aj keď hodiny plynú ďalej a z večera ubiehajú nočné kúsky príliš rýchlo.
Kde len môže byť? Kam ho vlastne presne poslali?
Už to ďalej nevydržím, sklamaný a hlavne na smrť unavený sa postavím z postele, prehodím cez seba jeho prostý plášť a do rúk si okrem sviečky vezmem aj svoj list, pre neho.
Celé sídlo a jeho krása s nočnou tmou pohasli, to čo je cez deň lesklé je teraz ukryté v temnote, ani na obvyklé, čarovné obrazy nevidím, keď prechádzam chodbou, osvetlenou len tou mojou chabou sviečkou.
Osamotene kráčam ďalej šepot miestností a ich malé záchvevy tepla sú teraz jedinou vecou, čo ma sprevádzajú naprieč tajomstvami. Kam vlastne teraz mierim? Išiel dnes tadiaľ aj Wilden?
Buchot niečích topánok ma vyruší z myšlienok a prinúti sústrediť sa na chodbu v ktorej sa nachádzam.
Som akurát pri uličke, odkiaľ sa ide z vedľajšej chodby do hlavnej. Vo veľkej jedálni je tiež tma, len z kuchyne vychádza matné svetlo svietidiel, ktorými sa v dome najviac šetrí. Rýchlo sa schovám za mohutnú skriňu, čo stojí hneď pri delení chodieb aj s ozdobným stolíkom plným kvetov. Sviečka mi pri náhlivosti zhasne a ja ostanem zaseknutý v prachu a pavučinách. Niečo malé mi prejde po bosej nohe, uvedomím si, že je to potkan, ale to už tá dupajúca osoba, čo ma prebrala z premýšľania prechádza tesne okolo skrine s ďalšou dupajúcou osobou.
"Spia?" V šepkavom hlase spoznám ten Wildenov. Ustrašene zadržím dych, keď si uvedomím, že o mne nevedia.
"Sluha neviem, ale ten tvoj hlúpy okrídlený spí už od skorých večerných hodín." Odvetí sebaisto druhý hlas. Ten patrí Seidonovi. Ani jedného z nich nevidím prejsť, no podľa topánok určím ich odchod. Hneď sa nadýchnem a vyplazím sa so zatuchnutej škáry plnej potkaních mláďat a jednej matky, chystajúcej sa ich brániť. Otrasiem sa. Prázdny svietnik položím za naaranžované kytice rozvoniavajúcich kvetov a po špičkách nasledujem Wildena a jeho brata. Vôbec sa mi nepáči predstava, ako Wilden vymieňa mňa za svojho brata a noci trávi s ním. Šúchajúc si dlaň o stenu sa pokúšam upokojiť, pri nasledovaní hlasov. Pomaly ma doháňa neistota z cudzích chodieb tohto veľkého sídla. Na zemi je namiesto bordového koberca modrý a chodba je o niečo chladnejšia, než tá v ktorej bývajú súrodenci. Aj na stenách s tapetou plnou strieborných ornamentov sa nachádzajú starožitnejšie olejomaľby plné panovníkov. Chodba je užšia a dlhšia. Je na pokraji druhého krídla. Aspoň myslím, že sa nachádza úplne na opačnej strane.
Izolovaná, no predsa ňou človek musí prejsť ak chce ísť do jedálne, alebo inam. Až teraz po niekoľkých desiatkach dňoch, čo tu žijem si uvedomujem, že jedáleň je v strede všetkého. Keby sa sídlo prepolilo ona by bola rozpolená presne v strede veľkého stola. Niektoré izby sú poprepájané tak šikovne, že by človek ani nepoznal, komu patria. Žiaľ som drvivú väčšinu ani nevidel, nuž je to dobrodružstvo. Ako dnes s Franciánom, ale toto je len moja malá honba za niečím, čo v skutočnosti v vôbec nepoznám. Honba za tajomstvom...
Pri myšlienke na odhalenie niečoho veľkého sa mi zovrie srdce narastajúcim teplom. Po špičkách prebehnem do polovice chodby a zastanem hneď, ako si všimnem honosné dvere po ľavej ruke. Z kľúčovej dierky vychádza prúžok svetla a po chvíli zašomrú aj prvé hlasy. Hneď sa postavím za pánty dverí, keby sa náhodou otvorili a ucho natlačím tesne na ne.
"... o to, že sa u nemôžeš vyhýbať večne. Vieme o tom." Viac sa pritisnem uchom ku škáre, pretože som nepočul celú vetu.
"Ja sa mu nevyhýbam." Odvetí Wilden nahnevane. Niekto ho nahnevaným syknutím viac utíši, keď si myslím, že ešte niečo konečne povie ozve sa Aurel. Priam mi podskočí srdce ľakom, keď sa jeho hlas prenáša jemne, ale vážne.
"Netlačte na neho tak. Nevidíte, že je v tom až po uši?" Všetko to šomranie, šúchanie, smrkanie a šepkanie ustane. Znova mám pocit, že tu od napätia a tých zmätených výrazov, čo hovoria urobím mláčku.
"Aurel, ber to aspoň trochu vážne. Ten okrídlený bude za chvíľu plnohodnotným a Wilden ho nevie spracovať. Ak to tak pôjde ďalej... Pst! Niečo som počul." Zatnem zuby a trochu cúvnem. Kľučka na dverách sa pohne. Porozhliadnem sa, ani keby som sa snažil nemám najmenšiu šancu ujsť.
Niekto pootvorí dvere, je to Aurel. Jeho dlhé vlasy ho odhalia, keď sa v žiare vlastnej sviečky zalesknú. Stisnem pery, no to mi nepomôže od toho, aby ma nezbadal. Nič, ale nepovie len bradou pokynie, aby som odtiaľ zmizol. Chvíľu uvažujem utečiem, pokiaľ môžem, nuž nakoniec sa rozhodnem pre inú možnosť. Tvrdošijne zavrtím hlavou.
"Tak je tam niekto, alebo sa ti už sníva? Nemal si sem vôbec chodiť po tak dlhej ceste ti musí už šibať." Seidon slovami a hlasom nešetrí. Aurel sa otočí a odíde späť... Nikomu z nich o mne nepovie až mi je divné, ako rýchlo som sa vyvliekol z takej situácie. Neviem si predstaviť, čo by so mnou Wilden a oni traja spravili. Špehovanie je určite tiež na zozname vecí, čo okrídlený nesmie a Aurel to tiež určite vie, alebo možno chce... aby som všetko počul. Vzrušene sa zaškerím na dvere. Znova sa na ne opatrne natisnem a ďalej počúvam ich diskusiu.
"Ale, aleee braček. Moje psychické zdravie je omnoho lepšie. Ja si ho snáď nepotrebujem dopĺňať tým ockovým, nuž som rád za tvoju starosť. Aj ja ťa mám rád." Pobavene zaspieva, s tým tónom mi pripomenie jeho okrídleného, Silviána.
"No ták, už prestaňte. Riešime tu dôležité veci, nemáme čas. Alsen sa môže čo chvíľu prebrať a zistiť, že pri ňom nespím."
"Možno to už vie, predsa len si s ním dnes mal niekam ísť, aspoň som to počul od slúžok v záhrade a ešte hádaj, čo som sa od nich dozvedel. Ten tvoj malý pelikán sa dnes trošku zahral na hojdačkách. Videla ich jedna slúžka cez okno, buď rád, že je otec taký lenivý obchádzať sídlo." Chytím sa za ústa a s plytkým nádychom cúvnem, no vzápätí sa natlačím naspäť.
"No a? Je to môj okrídlený a už nedokáže lietať, čerstvý vzduch mu neublíži. Je ešte takmer dieťa." Niekto sa zasmeje, mám pocit, že to je jeho sestra.
"Dieťa? Veď má len o dva alebo tri roky menej, od teba. Až taký malý nie je. Videli sme, čo dokáže na hostine. Len jeden tón a my sme síce len na pár sekúnd, ale aj tak sme zmeraveli." Prskne tie slová s vyhrážkou jasne precítenou v jej dôstojnom hlase. Pripomenie mi rovnako silnú uštipačnosť Wildenovho otca.
"Neurobil to schválne! Chcel upokojiť tvojho Lera, milá sestrička, pretože ty si ho všímaš, asi ako chrobákov pod svojimi šatami." Usmejem sa. Síce neviem, čo presne som to urobil, ale Wilden sa a krásne zastal a mal pravdu.
"Hej, hej znova začínate riešiť nevhodné záležitosti. Cynthia, Alsen je stále dieťa. Nie je ako tvoj Lero ani ako Klára so Samantou. Wilden, musíš ho prinútiť aby keď mu odpadne posledné pierko, bol prichystaný s tebou ostať, inak ho..." Aurela preruší, Seidon s Lucenom.
"Inak ho budeš musieť zavrieť do klietky a odpoveď na zamietnutie slobody si budeš musieť vymaniť z jeho úst po svojom. Otec ťa na to upozorňoval." Spodná pera sa mi roztrasie po prívalovej vlne nečakaných slov. Zavrieť do klietky... klietka.
List z ruky mi vypadne.
Kvôli Wildenovej blízkosti tu s ním ostane pár mojich pierok, no ja to nevnímam v hlave mi svieti veľký nápis s uzamknutým symbolom.
Klietka.
Rozutekám sa preč, už sa však nemôžem zastaviť. Nohy ma nútia zrýchľovať až kým sa nedostanem ku Franciánovým dverám. Zaklopem na ne a porozhliadnem sa po temnej chodbe z každej strany. Odrazu počujem zvuky, čo som predtým vôbec nepostrehol. Strach ma núti otáčať sa za každým jedným tupým nárazom nôh o podlahu, alebo len zvýšenie hlasu z prízemia či vrchného poschodia, kde som tiež ešte nikdy nebol.
"Čo je? Už idem..." Po hodnej chvíli sa Franciánove dvere dokorán otvoria, aby som sa mohol konečne vrútiť dovnútra a zahrabať sa do jeho horúcich perín.
"Ty malé slizké háďa, vylez z tej postele, čo som komu dal, že sa mi tu v noci nasťahuje operenec a ešte drzo mi búcha na dvere!" Zasyčí mojím smerom začne ma rukami vytláčať z postele. Vôbec nechápe, aká je toto vážna situácia, nič nevie.
"Schovaj ma! Chcú ma dať do klietky Francián" Chcú ma strčiť do klietky." Nevrlý sluha sa konečne preberie so spánkovej agónie hnevu a zahľadí sa mi do ustrašených očí.
"Bol si špehovať? Bože, čo som ťa to naučil. Raz ťa prichytia a... a skončíš pod palicou nášho pána, mamľas." Udrie do svojej periny.
"Francián, ale nepočúvaš ma." Zúfalo šepnem. Sluha si vzdychne. Ľahne si ku mne a votrie sa ku mne pod svoju prikrývku.
"Wilden ťa nikdy nedá do klietky, veď ťa z jednej vytiahol, prečo by ťa do druhej mal dávať? Neboj sa, on to neurobí. Trochu mu ver, zajtra sa s ním porozprávam ja, pretože vyzerá, že na neho tlačia každý deň a to nie je zdravé. Môže kvôli nim všetkým vážne ochorieť..." Objímem ho okolo pásu a tlmene sa rozplačem, pri tom sa sťažujem na všetko možné od prichytenia po Aurelovo nakuknutie, potom omieľam detaily o tej klietke, ale aj tak sa mi nakoniec podarí zaspať, keď mi sluha prečesáva vlasy svojimi prstami.
"Detinský okrídlenec." Sykne mi do vlasov, avšak jeho slová pohltí rúcho noci aj s mojím spánkom.
 


Komentáře

1 Liliana Liliana | 25. března 2013 v 22:17 | Reagovat

Ako neznášam tých Wildenových súrodencov. Teda okrem Aurela. Taký typ ľudí ako sú oni neznášam. Myslia si, že sú niečo viac ako ostatní. Oni hovoria Wildenovi čo má robiť, ale pritom sami nedokázali dosiahnuť aby dobrovoľne ostali ich okrídlení s nimi. Keby to tak bolo ich okrídlení by sa nesprávali tak ako teraz. Myslím si, že to ako pohŕdajú Alsenom je preto, že sa ho boja a aj závidia Wildenovi, že ho má. Páčilo sa mi, že sa ho Wilden tak zastal. Som rada, že ho Aurel nechal Alsena stáť za tými dverami a obhajoval nielen Wildena, ale aj Alsena. Som zvedavá či Wilden nájde ten list a ak áno čo bude robiť. Chudák Alsen ten dostáva ranu za ranou. Jeho jedinú útechu a prístav bezpečia predstavuje Francián. Je skvelé, že i napriek krušným začiatkom si vytvorili k sebe také puto. Francián by sa naozaj mal porozprávať s Wildenom ako si to zaumienil, pretože i na neho to je veľa. Okrem každodenným povinností sa stará a pomáha Alsenovi. To musí byť naozaj psychicky a fyzicky náročné. Snáď sa Wilden trochu spamätá a začne o trochu viac bojovať za vzťah s Alsenom. I keď to asi nebude možné, pretože i napriek tomu, že sa chce sa s ním chce zblížiť ešte stále sa nedokáže vzoprieť otcovi. SOm zvedavá ako sa to bude ďalej vyvíjať. Teším sa na ďalší diel :-)

P.S.: Som rada, že je Ti už lepšie. NO i tak poriadne odpočívaj a lež v posteli aby tá hnusná choroba odznela úplne a Ty si bola úplne v poriadku :-)

2 barbor barbor | 26. března 2013 v 16:02 | Reagovat

čo presne musí urobiť alsen? nejako sa v tom asi mierne strácam. čo presne obnáša to, že s ním ostane? a čo keď to neurobí? to bude voľný, preto ho musia uväzniť do klietky? ale som rada, že francián nakoniec alsena podrží. páči sa mi ich vzťah. aj keď je niekedy na neho taký, aký je, ale myslí to dobre. teším sa na ďalšiu časť. len sa bojím, že alsen možno stratí dôveru k wildenovi, ktorá aj tak nikdy nebola veľká. podľa mňa. lebo ju naštrbil tými nesplnenými sľubmi.

3 Evia Evia | 26. března 2013 v 16:35 | Reagovat

Môj zlatý Alsen :-) Určite ho Wilden nezatvorí do klietky, na to ho má asi až priveľmi rád. Škoda, že Alsen nepočul viac, viac by si nám toho prezradila :-P ale už sa teším na pokračovanie. Už by s ním mohol konečne Wilden aj niekam ísť!

4 Dive Dive | 27. března 2013 v 17:32 | Reagovat

chcela by som oznámiť, že tu do pondelku nebudem D: prepáč, ale ideme za starkou na stredné slovensko (ohh, drahá Bratislava, budeš mi chýbať~) no a tam nie je internetové pripojenie, tak tu nebudem :I gomen

5 Keiko Keiko | 27. března 2013 v 23:08 | Reagovat

chudáčik môj Alsen, toto musela byť asi dobrá rana ... ale dúfam, že sa to vysvetlí rýchlo..  mám pocit, že ak mu to Wilden nevysvetlí a čo a ako , bude z  toho ešte problém ..
ale bolo to super a teším sa na pokračovanie :)

6 L. L. | Web | 29. března 2013 v 12:26 | Reagovat

Chudák Alsen, tohle jej opravdu vzalo. Podle mě nemá Wilden v plánu jej strčit do klece. Ví, co musí udělat, ale... jeho sourozenci, jakkoliv je nemám skoro bez výjimky ráda, mají pravdu. Wilden se svému okřídlenému vyhýbá. A to se mi vůbec nelíbí.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama