Tento blog obsahuje homosexuálne vzťahy a všetko čo s nimi súvisí.
Všetkých, čo sem chodia si budem rovnako vážiť, ako si vaše srdcia budú vážiť moju tvorbu.





XXXIII. Odchod verného ducha.

3. září 2012 v 20:09 | Dämonia Emelly |  Psychiatria (D)
Taak vrátila som sa živá a zdravá, aj keď spálená :P Vaše komentáre ma nesmierne potešili a tak ďakujem všetkým
komentujúcim za celý týždeň. :) a venujem im túto kapitolu..
Fruxik, Keiko, Katka, Barbor, Evi, Rhea, Mysti a Alexis... :) Psychiatria ide ďalej len kvôli vám.


Čo sa týka pomsty venovanie a poďakovanie bude zvlášť aj pri nej..:)
Psychiatria bude postupne opravovaná, lebo jej prvé časti a niekde aj nezrovnalosti v deji ohľadom veku musím napraviť.
Vysvetlenie!: Dean má dvadsaťdva rokov..síce sa dostal na psychiatriu v dvanástich, ale kvôli sústredeniu a duchom si zo
školy teoreticky nič nepamätal, preto ho Lesli musela naučiť od znova nejaké tie veci.
Injekcie, čo Dean dostával mali byť antipsychotiká, lenže tie sa podávajú v tabletkách a spôsobujú iné príznaky, ako
látka, čo dostával. Tá mala zloženie rôznych škodlivých látok..a halucinnogénnej drogy.
Čo sa týka toho ducha, čo teraz počuje, ten už nie je duch, ako ste sa dozvedeli. Dean dostal schizofréniu.
A takto sa zo zdravého človeka stal schizofrenik.
Lesli, ako duch bola skutočná a vďaka nej mal Dean pokoj, aj potom, čo sa skryla u neho v tele. Už duchov vidieť
nebude...nikdy.
Jul si myslel, že mu podáva nový druh látky proti schizofrénií, preto si, ako jeho náhradný psychiater
neuvedomil, čo mu to spôsobuje.







Dean.



Svetlo, ktoré vo mne zrazu vybuchne je obrovské. Oslepí ma natoľko, že nie som schopný nič vidieť. Zvalím sa na
zem s úmyslom počkať, pokiaľ to ustane.
"Dean.. už môžeš otvoriť oči." Zvonivý hlások sa mi zaryje do uší a rozoznie
všetky orgány v mojom tele nepopísateľnýmšťastím.
"Lesli! Si to vážne ty?" Urobím, ako mi káže a roztvorím neposlušné viečka.
Ešte chvíľu mi trvá až sa poriadne porozhliadnem, no kučeravú priateľku uvidím hneď.
Rozbehnem sa, ako o život ku nej.
Nie je odo mňa ďaleko. Len niekoľko metrov a už ju objímam. Prekvapuje ma, aká je zrazu hmotná Aj keď som na
obavu, že mnou prejde úplne zabudol.
"Ako to?" Spýtam sa jej.
"Otvoril si mu srdce Dean." Odpovie len pokojným tónom.
"Ja viem, ale." Zakrúti hlavou a kopne ma do píšťaly.
"Spomeň si, čo som ti hovorila!" Zavrčí na mňa. Zahanbene skloním hlavu.
"Veď vieš aký som, nikdy nepočúvam a ak počúvam nezapamätám si to." Skritizujem sám seba, pretože viem,
aká je vždy nahnevaná keď to urobím.
"Viem, poznám ťa a tvoje srdce s dušou mi to prezradili, keď som v nich tých pár mesiacov bola uväznená." Vyčítavo, no
už pokojnejšie si založí ruky na hrudi a pohliadne smerom okolo nás.
"Šedivý svet je veľmi odporné miesto." Viem dobre, čo tým myslí a prečo mi to hovorí. Ľutuje ma.. Nedokázala skryť bolesť
v tých vyspelých očiach, aj keď donekonečna s detským telom. Nikdy som si nevšímal, že aj keď sa jej detinskosť
prejavovala často, bola to vždy ona, kto z nás dvoch bol ten starší až teraz, keď som tak dlho bol bez nej.
"Nie je skutočné." Oponujem jej. Smútok a ľútosť je jediné, čo na jej tvári nechcem postrehnúť.
"Práveže je." Stále sa mi vyhýba očami.
"Je to len zlá spomienka, nič viac. Tak isto, ako celá liečebňa." Pokrúti hlavou v zápornom geste a až teraz sa jej oči spoja s mojimi. Chce mi snáď dokázať opak? Nie, to neprijmem!
"No tak, povedz mi o tom! Prečo si myslíš niečo iné?" Nahlievam so zovretými päsťami. Pristúpi ku mne a nakloní sa
dopredu, potom sa vznesie k môjmu lícu a obtočí okolo mňa svoje malé rúčky v tuhom objatí.
"Keď som od teba odišla, zisťovala som, čo za látky dávajú do tvojich liekov. Skúšali na tebe všetko a nejakým spôsobom sa im darilo v tebe vyvolať myšlienkový proces uchovávania faktov. Zapamätal si, si všetko do detailov, tak aby sa ti to mohlo kedykoľvek
vybaviť, pri bežných veciach, ako nejaká skúsenosť.
"Spomienka.." Zašepkám, no Lesli zavrtí hlavou.
"Nie, to nie je spomienka.. oni z toho urobili skúsenosť. Všetky spomienky sa ti do detailov neuložia v hlave. Už sa ich nezbavíš." Usmejem sa a prstami jej prečešem kučeravé vlásky. Túžil som po tom celých desať rokov, čo pri mne bola.
"Lesli, tým sa nemusíš trápiť, mám pri sebe Juliana, on mi pomôže. Verím mu." Keď vyslovujem tie slová, cítim sa tak strašne oslobodzujúco až šťastne. Mať niekoho pri sebe a dôverovať mu. Konečne som na to prišiel!
"Trochu žiarlim.." Nechápavo ju od seba odtiahnem a zahľadím sa jej do tváre. Ona zasa nedokáže skryť rozpaky.
"Ja som ti nedokázala poskytnúť za celých desať rokov, to čo on." Smutne skloní hlavu. Nahnevá ma tým, ako sapodceňuje.
"Keby som nemal teba, nežijem a zbláznil by som sa." Odpoviem ostro a postavím sa.
"Tak.. prepáč." Zamumle.
"Vieš, Jul je len taký môj malý antistresový vankúšik bez, ktorého neviem byť." Zachichoce sa a stisne moju natiahnutú ruku ku nej.
"Ja viem, že ho miluješ, nemusíš mi rozprávať hlúposti." Vytkne mi hravým tónom.
"Ále no ták, si ešte dieťa." Ohrnie nosík a spodnú peru.
"Som staršia od teba, ty Yetti." Vytrhne sa mi a začne predo mnou pobehovať a točiť sa okolo vlastnej osi.
"Musím ťa sklamať už ma to nedokáže uraziť, lebo mám hnedé vlasy." Vyplazím jej jazyk a prižmúrim oči.
"Noačooo, pre mňa budeš stále Yetti." Zapiští na mňa.
"A ty pre mňa budeš malá potvora, ktorá si prenajíma moje srdce, lebo nemá kde bývať." Vrátim jej to, no namiesto urazenia sa, jej tvár potemnie a zvážnie.
"Dean, si tu preto, aby si sa so mnou navždy rozlúčil. Je ti to dúfam jasné.. Už tu pri tebe nemôžem zostávať. Dala som ti svoju energiu, aby si mohol žiť a ty si ma práve dnes oslobodil. Veď si to vedel a vďaka tomu už ani nevidíš duchov, pretože ja som ich nevidela, keď som bola živá." Objasní mi, prečo som vlastne tu. Jej slová sú podobné šípom a vrývajú sa hlbšie než by kto očakával.
"Takže už sa neuvidíme? Nikdy?" Neodpovie mi, takže znamená to znamená potvrdenie mojej otázky.
"Nie, veď teraz si konečne pri mne, môžem sa ťa dotknuť, prečo ma chceš opustiť? Ostaň vo mne! Prosím, budem ťa tu mať stále. Ak odídeš, ja ochoriem. Uvidíš!" Vydieranie nemám rád, ale nedovolím jej opustiť ma znova.
"Ty tomu nezabrániš, aj keby si chcel." Hnev ju popoženie, aby ma udrela do hrude .
"Ale ja musím! Si moja, len moja. Nesmieš ma opustiť." Zakričím na ňu snáď prvý krát, čo sa poznáme.
Nastane ticho, ktoré pretne vzlyk.. Jej plač rozpustí svetlo okolo, ktoré pohltí tma.. Namiesto toho, aby som ju utešoval sa rozplačem aj ja a chytím si ju k sebe, akoby som ju chcel na seba prilepiť.
"Le-sli, p-prosím."
"De-an, si zlý." Zadúšame sa plačom spoločne a ani po dlhej dobe to nemá konca.
"Hnu-sák." Zavzlyká a začne do mňa drgať dlaňami.
"Ja viem, že s-om a-ale ja ťa nemôžem nechať." Zlomeným hlasom sa zvalím na chrbát. Ešte dlho trvá pokiaľ sa obidvaja upokojíme.
"Ani ja nechcem, ale musím. M-oja duša ko-nečne nájde pokoj." Ľahne si na mňa, ako to robila v mojom väzení.
Som tak strašne sebecký, že sa z tej správy nedokážem radovať. Stále sa mi do očí tlačia slzy, ale pokúšam sa ich nevpúšťať za hranicu viečok.
"Už o tebe nebudem nič vedieť, rozplynieš sa.." Šepnem.
"Budeš mať Julian a Tmu. Ja som mala podobnú mačičku, keď som ešte žila." Prekvapí ma to, ale nové myšlienky mi konečne prestanú vháňať vzlykot do reči.
"Vážne? A bola tiež taká otravná?" Pousmejem sa.., no potom mi úsmev zmrzne.
"Ty si, si na niečo od tej nehody spomenula???" Aj ona sa usmeje.
"Len málo, ale zvládnem sa pripojiť ku rodičom, myslím, že toto bola moja úloha.. Pomôcť ti a teraz už pokojne môžem ísť. S Julom zvládneš všetko." Jej vlásky ma za šteklia na tvári.
Rozplačem sa.
"Prepáč mi to.." Horlivo si poutieram päsťami oči a zavrieskam, ako najsilnejšie viem.
"Budeš v poriadku. Tak by som sa mala rozlúčiť." Pobozká ma na čelo, potom na nos a na pery.
Postavím sa a chytím ju za ruky. Snažím sa zapamätať každý kúsok z jej tváre, pretože viem, že už ju nikdy neuvidím. Predstavujem si jej tvár v rôznych mimikách výrazov a snažím sa uchovať si každú jednu spomienku, čo som s ňou prežil. Nakoniec zakrútim hlavou a padnem na kolená.
"Ja to nedokážem." Zamumlem do jej kvetinových šiat.
"Ale áno." Začeše mi prsty do vlasov.
" Si môj anjel. Vieš, že budeš jediný anjel?" Ona len slabo prikývne.
"Budeš lietať z jednej strany oblohy na druhú a pozerať sa na mňa.. a budeš na mňa kričať a ja sa budem snažiť počúvať ťa, aj keď to nebude možné. Pamätáš si, ako si ma učila čítať a písať? Bola si lepšia, ako tí učitelia, čo ma nikdy nič nenaučili. Nedával som pozor.. to preto, ale ty si to dokázala. A keď si mi spievala uspávanku.. prosím zaspievaj mi ešte raz.." Začína sa pomaly strácať.. a už mi na moju dlhú spoveď neodpovedá.
"Lesli.. buď pri mne prosím..." Zanariekam.
"Ešte ostaň! Ešte som ti toho toľko nepovedal! Ako si dovoľuješ odísť!" Zúfalo ju volám k sebe a so všetkých síl sa ju snažím zachytiť.
"Ja viem všetko, úplne všetko. Aj ja ťa mám rada a budeš mi chýbať." Jej hlas sa vytratí spolu s dolnými končatinami, trupom a ostane už len tvár.
"N-ie, nie." Krútim hlavou, nevieš všetko, vráť sa. Nič nevieš..
Zmizne..
Tóny uspávanky pretnú moje hlasné zúfalé výkriky do ticha a navrátia moje podvedomie späť kam patrí.
 


Komentáře

1 Evia Evia | 3. září 2012 v 20:10 | Reagovat

Chudáčik Dean...Takže on naozaj videl ducha :) Videl Lesly :)
Som rada, že sa to vyjasnilo a ona môže pokojne odísť. Len sa bojím, ako to vezme Dean. Dúfam, že nebude nepríčetný a arogantný...Už sa teším na pokračovanie. Keď sa preberie a bude pri ňom Julian. Dean mu musí povedať všetko, čo mu povedala Lesly o tých injekciách :-O

2 Keiko Keiko | 3. září 2012 v 22:27 | Reagovat

tak Lesli nadobro odišla..
dúfam, že sa Dean veľmi nezmení a nezasiahne ho to priveľmi, a ak by aj tak hádam to Jul zvládne...
veľmi pekná kapča a teším sa na pokračovanie :)

3 katka katka | 4. září 2012 v 8:55 | Reagovat

to jejich rozloučení , mě nesmírně dojalo, když jsem si uvědomila jak dlouho tam trpěl , a Leslí mu pomáhala tak chápu že mu muselo být strašně vždyť než poznal Jula byla jeho jediná blízká duše :-)

4 barbor barbor | 4. září 2012 v 21:26 | Reagovat

takže lesli je definitívne preč. ale bez nej by dean už nebol. odviedla skvelú prácu a teraz predala starostlivosť o neho julovi. verím, že ak to niekto dokáže, tak on. jul a dean sú spolu celí

5 Mysticia-sama Mysticia-sama | Web | 5. září 2012 v 16:20 | Reagovat

Chudinka dean ;-( Ale aspoň Lessli došla pokoji a bude na něj dávat pozor ze shora... Krásný díl, už se těším na pokračování

6 Rhea Rhea | Web | 11. září 2012 v 9:19 | Reagovat

Takže se ti podařilo mě rozbrečet a mám rozmazanou řasenku. :-D Krásný, moc krásný.

7 fruxik fruxik | Web | 14. září 2012 v 22:04 | Reagovat

Ona je jako fakt pryč?  Uplně navždycky? Néé! Já mám malou Leslie tak ráda. Na začátku jsem si říkala, jak to bude skvělé, když se Leslie vrací, ale ona se vrátila, aby mohla odejít. Deana je mi vážně líto. Jsem na jednu stranu ráda, že Leslie najde klid a bude se svými rodiči. No Dean..snad mu Julian pomůže.
Ach jo. Bylo to krásně napsané :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama