Tento blog obsahuje homosexuálne vzťahy a všetko čo s nimi súvisí.
Všetkých, čo sem chodia si budem rovnako vážiť, ako si vaše srdcia budú vážiť moju tvorbu.





XLI. Splašené potulky mysle.

12. srpna 2012 v 23:33 | Dämonia Emelly |  Pomsta princa (D)


Ďakujem vám za komentáre :)



Drew


"Vôbec nevieš, aký som." Ošetrí mi ruku a postaví sa z postele. Nenápadne sa ohliadnem, kam mieri.
Ide ku môjmu nevyužívanému kreslu. Nikto na ňom nesedí, ja sa väčšinou s knižkou uchýlim pod okenicu, alebo k útulnému krbu, ktorý je z ľavej strany neďaleko postele. Pred ním je umelá kožušina. Nechcel som sem žiadne zviera a tak mi urobili s nejakých dovážaných vláken túto, síce nie je taká hebká, ako z nejakého dobre živeného kusu zvieraťa, ale aspoň mám dobrý pocit, že neležím na mŕtvole.
Usadne a preloží si jednu nohu cez tu druhú. Nemá také krásne a významné oblečenie, ako mal, alebo mám ja.
Tie smiešne silonky ho musia nepríjemne dráždiť. Prejde mnou krásna vlna škodoradosti z jeho postavenia, teda skôr smoly, ale nemám sa prečo tešiť, mňa tá smola posadla tiež. Nežiadam ho už, aby odišiel snažím sa ho ignorovať. Ležím dosť dlho, ruka mi nepríjemne pulzuje bolesťou, ale spánok vôbec neprichádza. Ako mám asi zaspať, keď je tu?
Spraví mi niečo. Myšlienka mi padne do hlavy z čista jasna. Koľko šancí budem mať, ak zaútočí? Nie veľa určite na mňa skočí, ako to má vo zvyku a najprv obchytí krk, aby ma znehybnil. Potom mi začne do tváre vrhať nadávky na to, kto som a aké postavenie zohrávam. Nakoniec zo mňa pri bránení stiahne nohavice aj s bielizňou a začnú sa moje hrôzy. Pri toľkom rozmýšľaní sa dostanem do bdelého spánku a začnú ma mátožiť predstavy, čo som si sám vyvolal.


Waiet.



Akože odídem preč, no potom sa vrátim a pričapím sa na dvere, aby som všetko dopodrobna počul, alebo poprípade zachránil svojho brata a Roderickovho popravil. Najprv chcem hneď vtrhnúť dnu, no potom počúvam ďalej a keď počujem bračekov nahnevaný tón aspoň trocha ma to upokojí a stále tam stojím , až pokiaľ nepadne Alarickova posledná veta ma zarazí, ale nepočujem žiaden hluk tak ma napadne, že sa nič nedeje, no aj tak mi to nedá a pre bezpečie bračeka nakuknem cez kľučku do izby. Drew leží pokojne v posteli, takže mu nič nespravil. Z toľkej úľavy si vydýchnem a vzpriamim sa . Keď tak urobím do chrbtice ma zasiahne niekoho ruka, chcem vykríknuť, no včas si zachytím ústa a otočím sa k narušiteľovi, aby som mu mohol vynadať, lenže je to moja žena a preto mlčky ukážem prstom preč. Zazerá na mňa skutočne škaredo a zlovestne. Zoberiem ju dosť ďaleko od miesta činu. Chcem jej vytknúť, ako ma prekvapila, ale ona je vždy tá ráznejšia a prudšia. Odkedy som na ňu nechal všetky povinnosti a len tak si v druhý deň po svadbe zdúchol, je ku mne neprirodzene krutá, ale stále v nej vidím tu malú nežnú Isabell s pochmúrnymi úvahami o krásnych kvetinách. Nuž teraz sa z nej stala žena, čo pod srdcom chová moje dieťa, potomka a bude sa celoživotne starať o priebeh princovho alebo princezninho života. Bude dobrou matkou.
"Prečo ho špehuješ? Nezdá sa ti, že má aj tak málo súkromia? Veď potrebuje pokoj, aj ty by si na jeho mieste chcel byť sám. Si snáď nejaký bratský zvrhlík, alebo niečo také?" Sotí do mňa s tými malými rukami, no aj tak to má efekt a trochu ma to posunie dozadu.
"Nie tak to nie je . len som kontroloval nového sluhu. Nechcem, aby mu ubližoval." Chytím jej zápästia a jemne ich dám pozdĺž tela. Ona spojí ústa a pery jej zblednú od zaťatia je nahnevaná. Má Drewa rada, aj keď ho nevidí priveľmi často, považuje ho za nejaké ranené vtáča, ktoré treba nechať v prístelku a neobťažovať ho čakajúc, že sa samo uzdraví.
" Nebuď taká Isabell, robím to pre neho. Jeho záhrada vädne, ako on.. všimla si, si ? Nové ruže už nechcú kvitnúť. Chcem, aby sa z toho dostal, ak tak nebude záhrada zomrie a bude nám pripomínať, ako veľmi je na tom Drew zle.." Naliehavým hlasom ju upokojujem. Konečne pookreje a na svoju vlastnú obranu si založí ruky nad bruchom.
"Tak dobre, ale je to tvoj brat. Maj v neho aspoň troška dôvery, možno by ti to pomohlo, tak isto, ako jemu, keby vedel, že mu veríš vo všetkom." Prikývnem, aj keď dobre viem, že jej slová nemajú pravdu. Vždy bola jedináčik, jej mama je neplodná, hneď po druhom potrate. Fakticky je zázrak, že Issabel tu pri nás stojí.
Nevie, čo je súrodenecké puto, ja jej to nevyčítam a ani nehovorím žiadne kruté slová, ktoré by jej mohli uškodiť. Rozlúčime sa krehkým objatím, nechcem sa jej veľmi dotýkať. Bojím sa. Keď je žena tehotná, pripadá mužovi, strašne zraniteľná. Má v sebe predsa život, aspoň mne pripadá ako porcelán. Musím ju ochraňovať, no zároveň sám sa cítim, ako nejaká hrozba. Každú chvíľu sa pýtam rovnakú frázu. Ako sa ti darí? Až mi ju nakoniec zakázala..
Je to predsa Isabell. Hrdá, silná osobnosť. Niekedy ľutuje, že nemám až také vlohy na vodcovstvo, ako ona. Keby bola mužom, bola by určite najvyhľadávanejším veliteľom vojsk na zemi.
Zasmejem sa ten pochabej predstave ako v krásne belasých šatách nastupuje na loď so šabľou a udáva tempo bojovému námorníctvu. Ale na zábavu niet času, musím pracovať. V mysli si dodám vážnosť a už idem skontrolovať všetky potrebné zmluvy a výplaty pre armádu.



Alarick.

Keď som si istý, že postava na posteli spí, postavím sa a potajomky prejdem k nemu. Nahnem sa nad neho ruky si položím vedľa jeho tváre, aby som sa podoprel a poriadne si ho obzerám. Čo na ňom len Marcel videl? Odfrknem si. Potom si však všimnem, jeho nepokojné obočie vyskakujúce hore dolu, robí vrásky na čele a znova ho uvoľňuje. Celá tvár sa mu rosí malými kvapôčkami potu. Zatína pery a niečo nezrozumiteľne šomre.
Vlasy má neupravenú, už sa na nich neleskne spona, ako keď som ho videl po prvý krát. Dokonca, ani jeho pokožku už nehladia zlatisté lúče slnka. Bledá a nevýrazná. Zatúžim po dotyku, aj keď sám neviem prečo. Ukazovák mi sám vystrelí k jeho perám a ja pohladím ich líniu. Popraskané, už nie také, ako ich mal, keď sme sa stretli. Začínam neveriť, že táto tu troska niekedy vzdorovala mojej nenávisti a hnevu. Zachmúrim sa nad jeho stavom, určite sa mu snívajú zlé sny. Ak ich bude mať, bude na mňa nepríjemný.. Chvíľu premýšľam, čo sa robí, keď má niekto nočné mory a potom na to prídem. Zaspievam mu!
Nadýchnem sa a radšej zleziem z postele, asi by dostal šok, keby ma uvidel nad sebou. Nechcem privolať jeho brata, on by ma rovno zabil. Chvíľu sa rozhodujem , čo zo seba spustím, no nakoniec to ide spontánne pesničku, čo nás na počesť poľovačiek učila mama.


V hlbokej doline srnka vodu pije.
Horár na ňu mieri, Horar na ňu mieri, že si ju za streli.
Nestrieľaj ma horár, neni som ja srnka.
Ale som ja, ale
Ale som ja , ale, ale som ja ale zakliata panenka.


Dokončím prvú slohu a pozriem sa na jeho tvár. Vrásky mu na čele ostali, ale už vyzerá pokojnejší, dokonca sa prestal toľko potiť a nemrví sa často. Poteší ma to a tak spievam ďalej, dokonca až tri pesničky. Určite je môj hlas falošný, no vďaka bohu zaberá a jeho tvár sa konečne uvoľní.. No na to, že som bol jeho tyran, to nie je zlý začiatok. Pochválim sa takmer sebavedomo a opriem si hlavu o jeho posteľ. Zátylkom si na ňu ľahnem a zatvorím oči. Nepraktické oblečenie mi nepomáha, aj keď nespím tak konečne odpočívam, až pokiaľ ma neprepadnú chmúrne myšlienky na budúcnosť. Nikdy neodčiním, čo sa mu stalo.. určite mi v živote neodpustí, ale bez toho, aby som sa o to pokúsil nemôžem zomrieť. Chcem ešte vidieť svoje dvojča a s hrdosťou sa mu zadívať do očí. Povedať, že som to dokázal, ale nebude to také ľahké, ako si predstavujem. Potrebujem niečo oveľa cennejšie. Spoznať jeho minulosť.. ak ju spoznám tak sa mi ľahšie podarí zistiť, čo má rád, čo by chcel skúsiť a tak. Nebude to zlý začiatok.. ešte k tomu falošne mu spievať stále keď zaspí, to zvládnem.
Zrazu vyzerá môj pohľad na svet viac pozitívnejší. Cítim, že to raz zvládnem. Stále sa však nesmiem veľmi podlizovať. Môže to pochopiť a za trest mi nikdy neodpustí. Ale ak by to vedel, možno by mi náročky odpustil , aby sa ma zbavil a to môj brat ani Waiet nechcú, chcú aby odpustenie išlo zo srdca. No a to chcú priveľa.
"Háh" Vydám zo seba povzdych a pootočím hlavu na spiacu tvár.
"Čo na tebe všetci vidia? Si zraniteľný, ale odvážny a momentálne zlomený." Zhodnotím jeho stav a znova uvažujem.. to som už dávno takto spontánne nerobil.
" Nejako si ho musím získať, ak som ho zlomil, tak budem ho vedieť aj získať, síce to bude ťažšie, je to predsa tvrdohlavý Drew. To na ňom akurát neznášam, možno, preto že sme v tomto podobní.
Nie. Pokrútim hlavou. My sme úplne rozdielni. Zacítim pohyb jeho nohy pri mojej hlave a potom sa otrasie. Znova má nočnú moru? Bez rozmyslenia si začnem pospevovať nejakú veselú melódiu. Čo sa k našim úplne zúfalým stavom nehodí, ale upokojuje. Netrvá dlho a on znova pokojne spí. Pripomína malé dieťa, ktoré má kiahne a potí sa z horúčky. Tak nepokojne, krehko a bezbranne. Dlaň sa mu zošmykne po boku na kraj postele a prepadne cez ňu. To ma konečne preberie z neznesiteľných predstáv. Možno začínam chápať, prečo ho každý ochraňuje. Otočím sa od neho a zavriem oči. Waiet hovoril niečo o tom, že nevychádza von, tak si dám ďalšie predsavzatie. Dostanem ho von, nech to stojí, čo to stojí! Veď sa stadiaľto chcem dostať ešte pred tým než mi odbije tridsať rokov. Musím robiť všetko pre svoju záchranu.
S touto vetou v mysli zaspím, mysliac na záhradu plnú kvetov a v nej hrdo stojaceho mladíka..
 


Komentáře

1 Evia Evia | 12. srpna 2012 v 23:57 | Reagovat

Len do toho, Alarick :-) dostaň Drewa von! Do krásnej záhrady a urob z neho znova krásneho a plnohodnotného človeka :-)
Páči sa mi, že Al začal rozmýšľať aj trošku inak. Možno tá snaha o odpustenie časom nebude taká nútená a falošná. Možno si tí dvaja padnú do oka :-) veď Drew Alovi predsa porozumel...Tak uvidíme. Už sa nemôžem dočkať pokračovania, keď sa Drew prebudí a Al tam bude sedieť :-D

2 barbor barbor | 13. srpna 2012 v 0:05 | Reagovat

ani nevieš, ako ma potešilo, že waiet len tak nezmizol a nenechal ho napospas alarickovi. som rada, že ma nesklamal, lebo ja ho považujem za skvelého brata a teraz to dokázal. inak alarick nejako rýchlo mení názor. len neviem, či zo sebeckých dôvodov, alebo tých, že chce naozaj, aby mu drew odpustil. teda ide mu o odpustenie, ale ja uvažujem nad tým, či ho preto, aby bol slobodný, alebo preto, aby mu drew naozaj odpustil a on sa cítil dobre. krásna časť. len tak ďalej.

3 frux frux | Web | 13. srpna 2012 v 10:11 | Reagovat

na tajnaka sem si to precetla v mobilu, kdyz jeste kamaradka spi xD..takze..skvela kapitola kik. Pises proste tqk poutave, ze sem se zase divila, jak brzo je konec. No jenom at Alarick vezme Drewa ven. Treba zase zacnou kvest ruze :-) A k tomu, ze Waiet stal za dvermi a sledoval jestli Alarick neco neudela..no zustat tam o chvilku dyl a videt, jak se naklani nad Drewem, tak je mrtvy :-D Strasne to zeru a tesim se moc moc na dalsi ale viim ze prvni bude psychiatria :-(

4 tsuky tsuky | 13. srpna 2012 v 10:49 | Reagovat

vidím, že Alarick mu chce pomôcť....vlastne chce pomôcť sebe, ale pori tom pomôže ja jemu....len či si Drew dá pomôcť

5 Rhea Rhea | Web | 13. srpna 2012 v 11:00 | Reagovat

No, konečně Alarick vykazuje nějakou snahu. Ale i tak ho nemám ráda a pořád je to u mě arogantní namyšlený kretén. A to se asi za celou povídku nezmění. :-) Být Drewem, tak bych mu neodpustila, to prostě nejde. Tak nevím, co sis na nás připravila a hořím nedočkavostí. :-D Krásná kapča. Už se těším na další. :-)

6 L. L. | Web | 13. srpna 2012 v 14:27 | Reagovat

Hodně štěstí, Alaricku.
Jsem napnutá jako struna, jestli se mu to povede :) ale věřím mu

7 katka katka | 13. srpna 2012 v 15:48 | Reagovat

tak to začal brát vážně ale doufám že ho Drew potrápí :-)

8 ada ada | 13. srpna 2012 v 20:04 | Reagovat

To bude Alarik spávať uňho v izbe? Nech mu daju sluhovskú izbu s tvrdou postrlou.

9 Jinjin-kun Jinjin-kun | 14. srpna 2012 v 7:58 | Reagovat

:-D
Sem napište komentář

10 *DiDi* *DiDi* | Web | 14. srpna 2012 v 16:04 | Reagovat

Krásna kapča :-D Nevedela som ,že Alarick spieva :D Podľa mňa nespieva falošne ( aj keď ho nepočujem xD ) a aj keby nech si z toho nič nerobí to ešte nepočul spievať mňa :-D Možno Alarick nie je až taký zlý ako som si myslela len ho nikto proste poriadne nechápe a vlastne sa o to nik nesnaží ;-) Možno sa to podarí práve Drewovi :D Dúfam ,že sa Alarickovi podarí vytiahnuť ho von :-D Teším sa na pokračko Kik :D Vždy to tak pútavo usekneš ,že sa nehambíš !! :D

11 Keiko Keiko | Web | 14. srpna 2012 v 22:19 | Reagovat

to vyzerá sľubne! veľmi sľubne s tým Alarickom! :) nemá len také  zlé myšlienky, ale aj dobrého charakteru :) ale asi iba preto, lebo sa chce zachrániť, ale aj to ho pomaly zmení :)
dúfam, že sa mu podarí Drewa tošku rozhýbať :) táto časť sa mi neskutočne páčila a teším sa na jej pokračovanie :)

12 Mysticia-sama Mysticia-sama | Web | 15. srpna 2012 v 18:22 | Reagovat

krásný dílek, už se těším na pokračování  ^^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama