Tento blog obsahuje homosexuálne vzťahy a všetko čo s nimi súvisí.
Všetkých, čo sem chodia si budem rovnako vážiť, ako si vaše srdcia budú vážiť moju tvorbu.





XXXII. Otvorenie srdca.

30. srpna 2012 v 17:00 | Dämonia Emelly |  Psychiatria (D)



Konečne sa aspoň niečo vyrieši :)
Užite si to.




Julian.


Vôbec netuším či robím správnu vec. Neviem, čo ma čaká v širokom pojme peklo. Veriaci si hneď predstaví satana, prevrátený kríž, odvrhnutých anjelov, útočisko vrahov, násilníkov, zlodejov. Jaskyňu plnú horiacich plameňov. Len boh vie koho ešte.
Podľa mňa je peklo tu na zemi. Veľa ľudí by so mnou súhlasilo a Dean určite tiež. Čo strašnejšie môže byť od odvrhnutia vlastnými rodičmi, následné ponižovanie zo strany ľudí, ktorí sa majú starať o vašu opateru a zdravotný stav? Chcem vedieť všetko.
Zatiahnem ho na miesto kam sa chodíme učiť, no tento krát sa s ním usadím na mäkkej podložke, ktorá pokrýva malú časť podlahy vedľa políc s knihami.
Sadnem si na ňu a opriem sa. Dean sa posadí oproti mne. Viem, čo práve teraz cíti, aj keď sa horko ťažko pokúša udržať pevný výraz. Trie si prsty o seba a pohybuje členkami.. to robil už pred tým. Dotknem sa jeho ramien.
"Povedz mi to." Požiadam ho tisnúc palcom na napínajúce sa svaly.
"Vyber si duch, alebo človek?" Precedí medzi zubami. Namiesto, aby pozeral na mňa sa zameria na môj krk. Znervózňuje ma to, no verím mu.
"Duch." Odvetím a posuniem sa bližšie k nemu.
"Jul, .. neviem, ako začať.. asi smrťou ..." Dá ruky v päste .
"Zomrel som približne deväťstokrát. Pamätáš si na tú básničku?." Odmlčí sa, no len na chvíľu, aby do seba mohol vdýchnuť ďalší kyslík. Ja prikývnem na súhlas.
" Tak počúvaj." Zavrie oči a začne recitovať časť z nej.

"Smrť ma stále čaká,
koho to toľko láka?
Moje zmeny nálad, sú snáď klam,
alebo holá pravda?"
Nerozumiem, ako presne súvisí táto hádanková báseň s tým, že zomrel deväťsto krát, no ani to celkom nechápem.

"Vysvetlím ti to, teraz.." Ukáže rukami pred seba na zem a začne niečo kresliť. Síce ja nič nevidím, no fascinuje ma to.
"Keď si mi dával injekcie, v podvedomí sa mi tvoril hrôzostrašný počet vrahov. Predstav si horor, nie jeden množstvo. Z každého vyber tie najstrašnejšie scény." Rozkolíše sa.
Dopredu.. dozadu,.. dopredu,.. dozadu.
"Klaun, psy, lekár, zrkadlá, ruky, dievča, kolotoč, oheň, hmla-ihly-jed-nože-meče-žena!" Melie za radom jednotlivé slová, tie sú čoraz rýchlejšie vyslovované a ja si to neviem normálne pospájať.
"Zastav." Až teraz zdvihne hlavu, akoby ma doteraz nevnímal. Zahmlené oči sa vyjasnia a ospravedlňujúco sa spoja s mojimi.
"Prepáč." Chytím mu prsty, ktoré stále horlivo prechádzajú po doskách podlahy.
"Nič, pokračuj." Teraz potrebuje moju oporu.Viem predpokladať, ako zmätene sa cíti. Všetko, čo menoval tak strašne rýchlo sa mu zaradom premietalo v mysli. Musel tým prejsť znova, aj keď v skrátenej forme. Zrýchľuje sa mu pulz, potí čelo a na perách sa vytvárajú slabiky slov, aj keď nič nehovorí.
"Teraz je to iné Dean, vtedy si bol sám, ale teraz som pri tebe. Držím ťa a nemienim ťa pustiť." Vyzerá, akoby ho práve teraz prepustilo nejaké zlé kúzlo.
"Ľahni si." Prikáže mi a ukáže na svoje lono. Zvedavo nadvihnem obočie, no neprotestujem a tak si hlavu položím tam, kam ukazuje.
"Zavri oči a predstavuj si, čo ti budem hovoriť, poviem ti len jednu a potom prejdeme na človeka." Zacítim jeho dlaň na čele, ako mi krúživými pohybmi vytvára rôzne tvary.
"Tmavý les rozprestierajúci sa okolo teba je plný ihličnatých stromov, keby si mal so sebou celú rodinu nepodarí sa vám objať celý kmeň jedného z nich. Jediné, čo bolo na nich zvláštne bola kôra. Mala veľmi hladký povrch s občasnými zárezmi v ktorých vykukovali sklenené nožíky, také ostré, že pri ošuchnutí rozrezali celý sval. Aj napriek tomu, že bola krémovej farby, všetko okolo pôsobilo strašne temne. Čo si myslíš, že nasledovalo, Jul?" Dlaň sa mu zastaví na lícnej kosti a kĺže až ku krku.
"Prišiel vlk a napadol ťa?" On sa pobavene zasmeje, akoby som povedal vtip.
"Ver, že by som bol za nejakého, takéto vlka veľmi rád." Cítim v jeho slovách úsmev, no potom sa zrazu vytratí, pri nasledovaní ďalšej vety, akoby stuhol.
"Domorodci, strašne veľa mužov, žien a detí s vypálenými očami. Nevideli ma, no aj tak vedeli kam mierim. Skrčené postavy sa rozdeľovali okolo mňa. Ústa mali dokorán otvorené a páchli zhnitými kusmi mäsa. Prišlo mi zle, no nemal som čas vracať. Rozutekal som sa. Čím rýchlejšie som bežal, tým väčšmi sa ku mne donášali ich kroky. Stromy boli tesnejšie pri sebe a postupne ma pohlcovala tma. Svalstvo na rukách a nohách sa mi zachytávalo o sklenené výbežky a oni sa ku mne blížili. Ich chrčanie sa odrážalo od všetkého na okolo. Nakoniec som zakopol o kosti nejakého zvieraťa a spadol som do jeho pozostatkov. No keď som sa pozrel vedľa seba. Namiesto lebky sa na mňa pozerala ľudská hlava s vyvalenými očami a rozodratými ústami. Bola to žena.. čierne vlasy zlepené miazgou a krvou." Zatrasie sa.
"Zomrieš." Zašepkala, pred tým než mi odsekli všetky končatiny a nechali ma tam bez nich. Ležať pri jej hlave." Chytím jeho dlane a položím si ich na srdce. Ešte stále mám zovreté viečka, nechcem mu kaziť rozprávanie. Aj keď mi z toho všetkého ťažkne žalúdok..
"Hovorila mi strašné veci, Jul." Šepne zlomene. Na tvár mi dopadnú jeho slzy. Otvorím oči, on ich má ešte stále privreté. Priznať sa mu, že som nikdy nič strašnejšie nepočul a neviem si to na vlastnej koži predstaviť mu zrejme nepomôže. Preto ku nemu len natiahnem ruku a pohladím ho po tvári. Tak nežne, ako mi to táto poloha dovoľuje.





Dean.


Všetko to bolo také živé, bolestivé a desivé až..
"Znova je z teba blázon, blázon, blázon! Čo sme si povedali?" Na okamih, ako keby som videl tieň toho ducha v mojej hlave, ale ten zmizne, ako náhle sa ma dotkne Julianova nežná ruka. Zakryjem ju svojou dlaňou a obtriem sa o ňu.
"Prepáč, nechal som sa pohltiť. Každá jedna hrôza, mi ostáva v hlave, ako keby som ju vážne zažil. Injekcie ma nútia pamätať si na všetko. Spomienky."
Reálny svet sa vymieňa s tým šedivým a vymysleným v mojej hlave. Farby miznú a objavujú sa. Julian pre mňa prestane existovať. Vidím len ľútosť..

" Kto si? Povedz mi, kto si!" Zaostrím na tmavo-šedivú škvrnu, ona sa však premení na Julovu tvár.
"Som...Dean." Kŕčovito mi zovrie lícne kosti a pobozká ma na čelo. Postupne si uvedomujem, že som ho nevnímal. Akoby kúsok času, čo sedím na zemi bol neprežitým snom.
"Správne, si Dean. Ukáž mi druhú časť pekla." Od nervozity a skrytého zúfalstva si obliznem vysušené pery.
Aj Julianove oči tekajú z jednej strany na druhú, akoby čakal, že do izby vtrhne niečo nadprirodzené a zabije nás to. Možno sem vážne po mojom rozprávaní niekto vojde. Dokotúľa sa sem krvavá žena bez tela, alebo domorodci.. Veverička zmenená na obludu pojedajúca namiesto orieškov ľudské hlavy.
"Poďme do kresla. Je dosť veľké zmestíme sa doňho spolu. Nechám sa pohladiť po vlasoch a pomôcť vzpriamiť svoje otupené telo hnusnými predstavami. Sadnem si do mäkkého kresla prvý a jeho si neposadím vedľa seba ale stiahnem ho na svoje stehná bokom. Túžim po jeho blízkosti ešte väčšmi. Jeho vôňa a teplo jeho tela mi dodáva odvahu prehlásiť o sebe, že som normálny a nemusím sa schovávať pred tým všetkým, čo som prežil a ešte zažijem.
"Človek.. "Ostanem ticho. Informácie, ktoré som si až teraz súvisle pospájal sa ešte stále nestabilne rozbehujú po mojej mysli.
"Ty si toho veľa nevidel Jul. Nových lekárov udržiavajú ďaleko od hnusných vecí.
Boja sa. Majú strach, že budeš slabý a z obáv ich udáš. Ak sa prevalí, čo tam robia.. celú budovu dajú určite zbombardovať."
"Čo tam robia, Dean?" Prázdno..
"Nie, neviem.. j-ja nemôžem." Horlivo zakrútim hlavou. Moje pripravené vety, slová a slabiky zaliala mlha. Poníženosť sa spojila so strachom a nechce sa vzdať desivých tajomstiev. Z pľúc sa niečo bolestivo derie na povrch. Neskoro mi dôjde, že tú bolesť mi spôsobuje vlastné srdce.
"Si slabý! Ak to tak s tebou pôjde ďalej zomrieš ty aj ten tvoj Julianko! Skapete, ako psy!" Duch v podvedomí je až príliš rázny, no ani on ma nedokáže prebrať z tejto tragédie.
"Dean, nepovedal som ti, že ťa milujem preto, lebo si statočný a odvážny, ale pretože si to ty. Mám rád, keď sa tváriš zamyslene. Dokonca aj to, ako si zmätený a bezbranný v bežných veciach. Milujem keď sa z nevedomého šteňaťa stane na malú chvíľu vypočítavá, drzá a dravá šelma. No každá tvoja stránka, či už tá nevinná, alebo skazená si ty. V tvojich vetách je vždy tvoje srdce. Ja ti svoje teraz otváram." Položí mi svoju dlaň na hruď, presne na miesto, kde mi zrýchlene búcha ten oslovený orgán.
"Neviem, čo nám donesie zajtrajšok, ale už mi je jasné, že ťa Milujem. Rada je však stále na tebe."
Omámený jeho slovami, už nedokážem myslieť na to všetko zlé. Nepatrne prikývnem.
"Zneužil ma." On mi dal vyznanie lásky a ja mu namiesto toho vmetiem do tváre odpornú pravdu.
"Môj bývalý psychiater." Dodám, nepozerajúc sa na neho.
"Okusoval mi krk, akoby ma chcel zjesť. Po celých 8 rokov, od mojich 14. Miloval na mne, keď som chrčal od únavy. Robil to toľko krát.. už som ho nedokázal vnímať. Moje telo, bolo pre neho len nejaká vec, do ktorej môže zasúvať." Hovorím bez štipky citu, ako zdrogovaný tou špinavosťou.
"Vieš Jul na čo som myslel?" Celý čas má líce prilepené na to moje a jeho prsty mi nežne prechádzajú po zátylku.
"Neviem." Odpovie stroho aj keď cítim, jeho ľútosť a nenávisť, smerujúcu voči tým tvorom, čo sa nazývajú ľuďmi.
"Je to hriech? Pôjdem do pekla? Ale až po dlhých desiatich rokoch potupy som si uvedomil, že boh neexistuje. Keby áno, nedovolil by im to. Zahrávať sa s mojím telom, nútiť ma ku hnusným veciam." Vzdychnem si pri pocite, ktorý mi spôsobujú jeho ústa na lícnej kosti. Je to, akoby zo mňa sňali všetky tie mŕtve telá, ktoré na mňa počas nočných videní a snov padali.
"Som šťastný, že ma Miluješ. Som šťastný keď si pri mne. Dnes som skutočne šťastný." Zopakujem to, toľko krát koľko moje srdce vládze.
"Minulosť ťa opustí, ale ja s tebou ostanem." Jemne ma pobozká na pery. Prvý krát to urobil on. V týchto situáciách je Julian ten dôležitejší. Presne vie, čo povedať..
V tele cítim strašný tlak, akoby sa niečo vo mne dralo na povrch. Nebojím sa toho, cítim, že to so sebou nesie pokoj.
"Jul, za chvíľu som naspäť. Neboj sa o mňa." Zašepkám polohlasne, keď sa moje telo uvoľní a svaly ochabnú.
 


Komentáře

1 Evia Evia | 30. srpna 2012 v 17:35 | Reagovat

Krásne :';-) Dean je rozumný, kto by na neho povedal, že dokáže byť takýto otvorený a citlivý? Má obrovské šťastie, že sa k nemu Jul dostal...
Pochopila som to správne, že si len ide zdriemnuť? :-) Dostal krásnu pusu na sladké sny :-)
Joj, teším sa na pokračovanie

2 fruxik fruxik | Web | 30. srpna 2012 v 20:37 | Reagovat

Já tě nesnáším! Zase brečím! Vůbec nevím proč. Asi jak začal mluvit o tom zneužívání a pak Julian, že ho miluje a neopustí ho či co.Kik vážně píšeš tak procítěně.
Já tě žeru do háje :-D
Bylo to krásné prostě. Až teda na tu scénu s duchama na začátku. Nebo ta noční můra. Nevím co to bylo. Jak mu odťali všechny končetiny. Ještě že už jsem jedla u kapiroly 30 :-D Tu scénu jsem taky viděla pěkně živě a zažít bych to nechtěla. Ani abych ležela, měla zavřené oči a někdo mi tohle vykládal. :-?
Tak a teď nastává ta chvíle, kdy budu jak debil taky čekat na ostatní díly. No což. Ale mám to za sebou a dodržela jsem slib, že to přečtu, než se vrátíš, tak snad dostanu nějakou odměnu 8-) :-D

3 Keiko Keiko | 30. srpna 2012 v 21:44 | Reagovat

*utiera si oči* to bolo také plné citov .. :3 úplne prekrásne :3
ako tam popisoval ten sen s tými domorodcami a potom keď ho Jul ukľudňoval slovami lásky, jednoducho úžasné :3
som zvedavá čo sa teraz s Deanom stane :)
rýchlo ďalšiu časť a dúfam, že na ňu nebudeme čakať dlho :-P 8-) :3

4 Rhea Rhea | Web | 30. srpna 2012 v 22:42 | Reagovat

Tak konečně někam postoupili. Deana je mi fakt moc líto. Chudák. A je dobře, že Julian už ví, jak na něj, jak ho uklidnit a tak. Moc pěkná kapča. :-)

5 katka katka | 31. srpna 2012 v 15:43 | Reagovat

skvěle , skvěle toho psychiatra co mu tak ubližoval bych ubila , četla jsem jedním dechem :-)  :-)

6 Mysticia-sama Mysticia-sama | Web | 2. září 2012 v 21:07 | Reagovat

teda to skončilo zajímavě... Už se těšm na pokračvání je to hodně zajímavé

7 barbor barbor | 4. září 2012 v 21:16 | Reagovat

dean to dokázal. povedal julovi, čo sa mu dialo po celé tie roky. verí mu, keď mu to prezradil. je to krásny postup ich vzťahu.  dostávajú sa ďalej. krása

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama