Tento blog obsahuje homosexuálne vzťahy a všetko čo s nimi súvisí.
Všetkých, čo sem chodia si budem rovnako vážiť, ako si vaše srdcia budú vážiť moju tvorbu.





XXXI. Ja som ty, ty si ja.

26. srpna 2012 v 17:00 | Dämonia Emelly |  Psychiatria (D)

Pokračovanie psychiatrie :)

Budú tu dve kurzíva jedno bude v "úvodzovkách" to bude hovoriť duch a druhé bude bez uvodzoviek, to sú Deanove myšlienky.

Venujem: Evi, Barbi, Rhei, Keiko, Katke






Dean.



Keď Jul odíde. Začnem sa kolísať zo strany na stranu.
"Ako to Lesli myslela? Duch nie je duchom. Čo potom si?
"Ja som ty a ty si ja. Nikto iný nie je. " Zašepká mi do ucha ten zákerný mužský hlas.
" Nenájdeš ma, musíš sa pozrieť do zrkadla." Jeho prenikavé vety sa mi v hlave odbíjajú z jednej strany na druhú. Raz sú hlasnejšie a raz takmer nečujné. Poslednú dobu som vážne divný. Keď sa už cítim dobre, vtedy sa vráti.. Tento raz ho nebudem zaháňať, ak je vážne mnou povie mi, čo potrebujem vedieť. Lebo to znamená, že je mojou súčasťou.. Musí to vyjsť.
"Ja som ty, ty si ja sme spolu dvaja. Dve strany jednej mince. Ty hlava ja znak.!" Rozosmeje sa nahlas v mojej hlave, ďalší nával nepríjemných pocitov.
"Viem, čo chceš vedieť. Hahaha! Eniky beniky kliki bé, áber, fáber, dominé, elce pelce do pekelce, kto pôjde z kola von? " Konečne aspoň chvíľu mlčí, vydýchnem si no nie na dlho.
"Joooj vyhral si, tak ti musím odpovedať." Spozorniem. Konečne mi chce niečo prezradiť.
"Kto je ten chlapec?" Vyhŕknem skôr, než čokoľvek bezvýznamné stihne oznámiť.
"Podobá sa na teba." Odpovie mi na otázku. Zakrútim hlavou a privriem oči.
"On má tmavohnedé oči a také aj vlasy. Nepodobá sa na mňa."
"Neodporuj mi!" Zvrieskne až zastonám bolesťou a zvalím sa na bok.
"Mám ti zopakovať moje vety? Prvá. Ja som ty a ty si ja. Vieš dobre sám, že sa podobá.
Druhá. Vyhral si. Vždy vyhráš Dean. Nevzdoruj a vyhráš." Slabo prikývnem a nadýchnem sa.
"Vznikol som, lebo ty si hlupák. Odkáž Julianovi, že si chorý a nesprávaj sa jak decko, ty vieš sám, čo je v tebe! Ukázal si mu ráno, našu spoločnú silu, tak si to nekaz." Posledné vety predniesol dokonalou imitáciou môjho hlasu. S pevným výrazom sa postavím. Som chorý, vedel som to.
Už je koniec tých nezmyselných kecov vo vlastnej hlave. Môj duch má pravdu. Veľa krát som si už opakoval, že sa nebudem správať detsky a stále som skončil rovnako. On je môj trest..
Zbehnem po drevených schodíkoch do komory a rýchlo prebehnem po chodbe ku spálni. Som si istý, že je pri tom chlapcovi. Otvorím dvere a nakuknem dnu.
Na posteli nik neleží je prázdna, jedlo na tácke už nie je.
"Jul?" Porozhliadnem sa po miestnosti, ale ani toho niet. Nepanikárim, už nesmiem. Najprv sa mu ospravedlním, že som mu neveril.. áno, to bude najlepšie. Chlapec s veveričkou je s ním. Nahováram si a zamierim si to do kuchyne. Už som hladný a určite tak aj Julian..
Medzi nohami sa mi prepletie Tma. Samovoľne sa k nej zohnem a zoberiem si ju do náručia.
"Vieš, že ťa nemám rád a aj napriek tomu sa ku mne túliš. Mal by som ťa premenovať na Juliana, to by si mi neodpustila, čo?" Hlavou sa mi obtrie o lícnu kosť a zapradie.
"Aj on pri mne stojí a pritom mu ubližujem." Poviem si pre seba,.
"Sľúbil som ti to, alebo ani v tom mi neveríš?" Nadskočím, nečakal som, že ma začuje. Zachovám si vyrovnanú tvár.
"Verím, ale musím ti niečo povedať. Si psychiater nie? Tak prečo klameš a hovoríš, že som normálny?" Opriem sa o stenu a vydýchnem..
"Julian, obidvaja vieme, čo mi je. Tak prečo sa tu hráš na ochrancu, myslíš, že neznesiem pravdu?" Zaskočený mojou reakciou stisne pery.
"Viem, čo ti je a chystám sa vyliečiť ťa, no najprv si musím nájsť prácu, ako lekár. Teba zaviesť medzi pacientov a predpísať ti správne lieky. Nemôžem ťa tu nechať samého, ešte máme dosť času." Z krku sa mi chce vydrať hlasný protest, ale myseľ si ovládnem. Chcem byť sám za seba, ak sa rozruším duch sa vráti.
"Ja nemám čas Julian. Mám už len necelé tri mesiace. Potom si po mňa prídu. Nead to všetko vie. Kde je?" Skloní hlavu ku zemi. Vytuším niečo zlé a tak ho jemne chytím za ramená a potrasiem s ním. Dávam si veľký pozor, ako silno sa ho dotýkam.
"Odpovedz mi!" Neprítomne sa pozrie za mňa.
"Proste zmizol. Nikde som ho nenašiel." Táto veta na mňa zapôsobí, ako keby mi niekto dal silný úder do žalúdka.
"Ak mu ublížiš, zabiješ ho. Jeho krv bude striekať po stenách chodby a budeš ju mať všade." Prehltnem.
Neurobím to.
"Upokoj sa. Nič sa nestalo.. a nikto ťa neodvezie."
Nezabijem ho. Julianove paže sa mi znova omotajú okolo ramien.
Pretože.. ho milujem. Aj ja si ho priviniem bližšie k sebe.
" Som pokojný, nemusíš ma držať tak silno, Jul." Zaborím nos do jeho vlasov a vdýchnem jeho vôňu.
"Odpusť mi.. za to, čo všetko robím. Ako sa k tebe správam. Vieš koľko krát som si v hlave sľuboval a opakoval vetu. Neublížim mu? Budem sa správať, aby mi veril, že nie som šialenec, alebo Nesmiem byť také decko, ale tá choroba je na niečo dobrá Jul." Poviem mu tajomne do ucha a schválne mu dýchnem na krk.
"Povie ti tie najlepšie ukryté veci tvojej mysle. A domnienky, ktoré si sám neuvedomuješ." Šepnem chrapľavo. Nikto to nesmie počuť. Len Julian, tieto veci budem hovoriť len jemu. Nikto iný, sa nedostane tam kam on. Som ochotný ho vziať aj do...
"Julian, ak ma miluješ odpovedz mi. Chceš so mnou navštíviť peklo?" Odtiahnem ho od seba. Pochytila ma túžba poriadne mu pozrieť do očí. Musím vidieť, každú jeho vrásku, čo sa zjaví pri vyslovení jeho odpovede.
"Pochopím, keď povieš nie." Dodám pri jeho mlčanlivej grimase. Vôbec nič z neho nedokážem vyčítať.
"A ty? Miluješ ma Dean?" Neodpoviem mu.
"Vzdáš sa? Len mu to povedz."
Tento raz milý duch, sklapni, urobím si to po svojom. Chytím Juliana za zátylok a pobozkám ho. Dravo mu stláčam pery svojimi ústami a dožadujem sa hlbšieho bozku. Vchádzam a opúšťam tú bránu pôžitku, ako sa mi zachce. Keď to najmenej čaká vkĺznem jazykom úplne dovnútra a zakončím to prudkým odtiahnutím sa. Stále však ostanem veľmi blízko jeho pier. Chcem, aby cítil moju odpoveď na ústach a tým mu ju vyryť hlboko do tela a žiadať si také isté slovo späť.
"Áno, čakal si snáď niečo iné?" Provokatívne mu zakloním hlavu a nosom prejdem po krku.
"Čakal." Ostýchavo odvetí a odstúpi ďalej, no ja ho znova potiahnem späť.
"Neutekaj predo mnou. Ja som odpovedal, ty nie." Pripomeniem mu. Nie som si však istý či to robím dobre. Napadne ma, že sa stačí unášať a ostatné príde.
Tento mladík, som možno vážne ja a ten druhý, stále opakujúci blázon je len replikou vzniknutou na psychiatrii. Možno som tento raz našiel kľúč ku sebe samému a hodlám ho využiť pokiaľ existuje. Ten chlapček vo mne a duch nezomrú len tak. Musím sa ich zbaviť a byť sebou!
"Chcem s tebou navštíviť tvoje peklo a to znamená len jedno. Moje odpoveď je áno." Zamumle mi do trička. Nevedomky ho po tej vete drvím v náruči.
"Tak, ale už to nesmieš vziať späť, nikdy ti neodpustím, ak to urobíš" Upozorním ho do čoho sa vlastne tento raz skutočne zamiešal, ale on sa len zasmeje.
"Čakal som to, vždy budeš ten Dean, ktorý hovorí nikdy s takou ľahkosťou a výraznou hrozbou v jednom.
" Vieš, čo je opak slova Nikdy?" Vyzývavo sa spýta.
"Vždy." Odo znie odpoveď z mojich úst.
" Presne Dean, navždy. Sľuby boli povedané, teraz musíš konať." Strohým pokývnutím hlavy sa obráti chrbtom ku mne a zachytí moju dlaň spúšťajúcu sa po jeho predlaktí. Prepletie so mnou prsty a ťahá ma na povalu.
 


Komentáře

1 Keiko Keiko | Web | 26. srpna 2012 v 19:45 | Reagovat

páni! O_O úžasné! O_O
ukáž mu svoje peklo Dean!
konečne si to povedali, juchúúú! :-D
ako som už napísala - úžasné a teším sa na ďalšie pokračovanie :)

2 Evia Evia | 26. srpna 2012 v 21:35 | Reagovat

Jeeeeej, ťahá ho na povalu?
Som rada, že si Dean začína uvedomovať veci a používa tú peknú hlavičku.
Jul je stále pri ňom. Čo viac potrebuje? :-) už sa tešíííím na pokračovanieeee
Dean je roztomilý a Jul zodpovedný...hmmm a obaja zamilovanííí :) teda aspoň myslím :-P

3 Rhea Rhea | Web | 27. srpna 2012 v 1:44 | Reagovat

Je to nějaký zamotaný, jsem zvědavá, co se z toho všeho ještě vyklube. Moc pěkná kapča. A díky za věnování. :-*

4 katka katka | 27. srpna 2012 v 15:02 | Reagovat

mě jich je tak líto , moc bych si pro ně přála štěstí a hodně krásné romantické chvilky , pořád uvažuji jestli bude Dean někdy vpořádku :-)

5 alexis alexis | 29. srpna 2012 v 2:42 | Reagovat

Jééééj, to bolo zlaté, ako si obaja navzájom vyznávali lásku :-D
Dúfam, že sa Dean dá do poriadku a že s Julom bude žiť šťastne a naveky a navždy :-D

6 fruxik fruxik | Web | 30. srpna 2012 v 20:19 | Reagovat

Tak teď jsem definitivně skapala :-D
Jako pan veverka zdrhl? No to snad neee. Na chvilku mě možná napadlo, že by mohl být Deanův bratr. Když ten duch říkal, jak si jsou podobní, ale tak je to jenom moje domněnka že. Samozřejmě že Nead utekl, ale jistojistě na něj ještě někde narazí. Možná v té léčebně kam pak půjde Julian dělat lékaře a Dean tam bude jako pacient? Vážně nevím, ale hodně přemýšlím, co se ještě stane.
A oni si vyznali lásku! Julian to teda nepověděl přímo, ale je to skvělé, že alespoň nějak to dal najevo a chce s ním navštívit peklo. Strašně ho obdivuju, že tak stojí při Deanovi.
Zase jsem se vypsala na půlkilometrový komentář, takže si jdu přečíst poslední díl, který ještě nemám. Nemůžu uvěřit, že už to nebudu číst jedno za druhým. Ach jo..
Bylo to super, skvělé, krásné, úžasné, nádherné, hezké a všechny ty kladné slova :-D :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama