Tento blog obsahuje homosexuálne vzťahy a všetko čo s nimi súvisí.
Všetkých, čo sem chodia si budem rovnako vážiť, ako si vaše srdcia budú vážiť moju tvorbu.





Květen 2012

XIII.Cítenie

30. května 2012 v 19:27 | Dämonia Emelly |  Psychiatria (D)


Ďalšie pokračovanie psychiatrie :) Snažila som sa ,tak dozviete sa či sa Julianovi podarilo zvládnuť s chladnou hlavou utiecť ,alebo ich chytili....


Ďakujem za vašu podporu a komentáre a píšem každý druhý deň ,aspoň sa o to snažím ,len kvôli vám... :) Mám to rada ak sa môžem motivovať vašimi odozvami.


XXVI. Tajný plán

28. května 2012 v 18:20 | Dämonia Emelly |  Pomsta princa (D)
Mala som menší sklz... ako som hovorila práca do školy ma poriadne zdržala :/ ešte stále nie je tak celkom dokončená, tak sa ospravedlňujem, veď to chápete... škola teraz je tak povediac náročná. :)
Teraz bude len Waiet a postavy súvisiace s dejom v druhom kráľovstve... musím pokročiť v deji tu na, aby som pohla aj tamtým, takže nečakajte chvíľu Drewa a Alaricka :)
Za chyby sa ospravedlňujem, určite tam nejaké sú, ale teraz na ne vážne nemám čas ani sa mi nechce :/


XII. Útek

24. května 2012 v 19:47 | Dämonia Emelly |  Psychiatria (D)


Psychiatria :) Julian to trošku viac prežíva, že čo sa deje s Deanom.


XXV. Zachránim ťa

21. května 2012 v 11:40 | Dämonia Emelly |  Pomsta princa (D)


No podarilo sa mi napísať pomstu ešte v noci :) Teraz to bude trošku zaostávať, pretože Pomsta potrebuje moje mozgové bunky snáď všetky, čo mám a to pri tom musím ešte robiť školu a všelijaké iné postranné činnosti. Tak keby som mala jeden, dva dni sklz.... Ospravedlňujem sa už vopred :)
Užite si to :) Dnes to bude kráľ a Waiet




Blbé obdobie

18. května 2012 v 17:15 | Dämonia Emelly |  Iné
Asi pár dní nič nebude.



XI. Kniha koncov

15. května 2012 v 18:45 | Dämonia Emelly |  Psychiatria (D)

Táto časť je smutná .. ,ale aj to občas treba, nemôže byť všetko super .. a dobré .. :)


Užite si to a v prípade ,že by ste ma chceli zabiť, zbiť, alebo niečo tak si pamätajte ,že tu v tom čase nie som :D

Vďaka za pozornosť a ďakujem všetkým čo komentuju ,aj keď psychiatriu asi máte menej radi :) ale mne to nevadí ,pretože ja ju milujem aj za vás :P



XXIV.Výčitky

13. května 2012 v 12:38 | Dämonia Emelly |  Pomsta princa (D)
No v ďalšej časti bude niečo s Marcelom, asi ako dopadol.... Potom by som do toho mohla zahrnúť konečne aj Waieta uvidíme.:)
Užite si to.

X. Odkaz

10. května 2012 v 21:46 | Dämonia Emelly |  Psychiatria (D)

Julian


O pár hodín skôr.
Nevzdám sa ho, aj keď som to povedal. Nie som schopný! Niečo sa tu deje... cítim to jeho správanie, aj keď je vždy takýto, teraz sa odzrkadlil v jeho očiach smútok.Teraz už nemusím čakať. Utekám rovno domov a ku knihám. Kúpil som si ich mnoho. Mám celú noc. Najprv preplávam veľa psychologických termínov a správanie chorých ľudí z čoho usúdim, že Dean má poruchy správania, ale nevyzerá to na úplnú schizofréniu Človek posadnutý touto chorobou má sklony k utiahnutosti, či predstavám, že počuje hlasy, čo ostatný nepočujú. To na Deana sedí, no úplná strnulosť či obvinenia, že mu čítam myseľ. O tom mi nikdy nepovedal. Ešte tu sú halucinácie. Radšej takéto knižky kde su rozpísané choroby len z praktického hľadiska zavriem, pretože každá jedna aj s mojimi vedomosťami dosvedčí a viac ma utvrdzuje v tom, že Dean je proste len chorý.
Po ďalších stranách tento raz s duchovného hľadiska, zistím, že som sa nič nedozvedel a ďalej sa ani nepohol. Ak to do pár dní nezistím, bude problém. Musím konečne vedieť, čo mu je. Sľúbil som si to. Prečešem si husté vlasy a vydýchnem prebytočný vzduch na ktorý som toľkými myšlienkovými pohnútkami takmer zabudol.
Je možno ducha cítiť? Možno som hlúpy, ale ja si to potrebujem overiť. Položím priemerne hrubú knihu s obalom z čiernej kože vedľa seba a s idiotským pocitom zavriem oči. Nedôverčivo sa ozvem tichou miestnosťou.
"Ak je tu nejaký duch, tak si prosím znamenie. Prosím o pomoc, môj. . . . k-kamarát má problém. " Chvíľu min trvalo správne vysloviť oslovenie pre Deana. Zverenec? To znie dosť hlúpo, ak by bol len to, asi by som sa na neho vykašľal. Trhnem sa, ale je to nie čím iným, ako nejakou očakávanou ranou okna, či buchnutím dverí. Len môj mobil. Hneď sa k nemu rozbehnem, pri čom mi kniha, ktorú som mal vedľa seba zletí na zem a jej obsah sa otvorí možno v strede zväzku.
"Prosím?" Ozvem sa po stlačení zelenej ikonky, vziať hovor. Ešte som stále trošku v šoku, zvonenie som fakt v tom tichu nečakal.
" Ahoj synak, ako ti ide práca?" Cítim z maminho hlasu úsmev, akoby sa tešila, že sa otcovi a jej podarilo presadiť, že budem robiť ako lekár. Ústa sa mi zúžia do úzkej linky a silným pocitom vykričať jej, do čoho ma to dostala sa pokúsim upokojiť. Raz sa trhavo nadýchnem a spustím.
"Dobre, všetko je v pohode. . . dostal som zverenca na stráženie. "
"Ohh vážne? A na čo trpí? Asi nie ste kamaráti, čo? Nenudíš sa tam náhodou? " Zahrnie ma toľkými otázkami, že len pretočím očami a falošne sa usmejem, aby to bolo znieť aj v tom tóne hlasu.
"Mami, prepáč mám veľa práce. Neboj sa je v pohode a celkom s ním vychádzam. Prepáč, už musím. Ahoj a pozdravuj otca. " Položím ten pekelný nástroj na spojenie sa z ľuďmi, čo vás niekedy ešte viac vynervujú. Hodím ho na gauč a pohladím si zátylok z neho prejdem pomaly na krk. Modriny. . . , ešte stále cítim tie horúce ruky, ako mi tlačia na krk a spôsobujú pálenie v hltane.
Na zemi niečo zašuchoce a nadskočím, keď ma hrot niečoho ostrého udrie do zadku. Vykríknem a chytím sa za udreté miesto. Nebolelo to, ale ak vám niekto udrie nejakú intímnu časť, reagujete určite rovnako. Keď sa pozriem čo, to bolo, absolútne nič nevidím. Srdce mám už na jazyku, ako mi silno bije a telo sa samo od seba napína. Na pohovke leží tá prekliata kniha o duchoch. Urobím jeden malý krôčik a už som pri nej. Pomaly, ako ku mäsožravej rastline k nej natiahnem ruku, ale nič sa nepohne, tak si ju zoberiem do náručia. Podozrievavo si ju popozerám a keď uvidím trčať nejakú stránku, otvorím ju, aby som sa na ňu pozrel. Nie, nie je to stránka, to čo tam je, je žiarivo biele a je to pokrčený papier. Obidva cípy tohto, dalo by sa to nazvať listom uchopím do rúk, až si neuvedomím, že kniha s buchotom spadla na zem. Obzriem sa za ňou, ale nechám ju ležať.
"doktor mu ublizi a ja potom ublizim tebe! Hadanka : "Injekcia ubližuje. Lekari o tom vedia. Zachran ho!!!" Odkaz je pravopisne nesprávne, akoby ho písal nevzdelaný človek, no zarazí ma jeho obsah. Keď do neho hľadím ešte desať minút bez pohybu, v mojej kuchyni sa začnú rozbíjať sklenené veci, čo ma konečne preberie a ja už znova utekám do chodby, kde sa obujem, hodím na seba mikinu a už ma niet. Od zbŕklosti zabudnem zamknúť byt, čo je samozrejme vedľajšie.


Dean


Kráčam bližšie ku dúhovkám farby krvi a sám premýšľam nad smrťou, možno tam je pekne. Možno konečne bude všetko dobre. Preto neutekám a idem si za nimi. Čím bližšie som, tým viac vidím tvár. Čo ma prekvapí, že tá tvár je decká. Nikdy v mojich nočných morách nezabíjalo dievča. Vyzerá úplne ako Lesli, až na tie oči.
"Ja viem, čo tu hľadáš. " Milo sa zasmeje a privrie viečka. Jej smiech je tichý, ale pomaly sa jeho tóny zvyšujú, keď je to už ušiam neznesiteľné chytím sa za ne, no mlčím. Zhrdla sa mi nederú prosby o koniec. Chcem zomrieť, nie sa stade dostať. Dievčina sa dosmeje a zachytí moju ruku do svojej malej dlane, prepletie prstíky okolo nej. Sú studené ako ľad, čo si stihnem všimnúť pred tým, než ma začne ťahať preč, sú jej nechty namaľované na červeno. Zvláštne, celá je divná, ale v tu ma nič neprekvapuje. Stále tma, pár krát prejdeme okolo modrého, či nažĺtlého svetla, no ináč nič.
"Kam ideme?" Nahodím ľahostajný tón.
"No predsa domov, musíš sa zoznámiť s mojimi rodičmi. Potom si ma zobrať. Budeš ma mučiť a ja ti rodiť postihnuté detičky. Bude to krása!" Vydýchne nadšene, no mne jej slová prídu úplne bláznivé.
Zastavím sa.
"Nebudem ťa mučiť, ani ti plodiť deti. Nič z toho nechcem. Máš ma za úlohu zabiť, ako všetci, tak to urob!" Zakričím jej do tváre.
Jej výraz sa premení na vážny, ale aj smutný? Či sklamaný z nezdieľania jej nadšenia? Neviem a momentálne ani nechcem riešiť. Zaborí mi nechty do dlane, slabo syknem.
"Budeš ma počúvať! Si môj, nikomu ťa nedám." Priam diabolským hlasom prenesie a oči jej začnú žiariť divným svetlom. Prehltnem, no nezľaknem sa. Zarazí sa na mojej tvári, ktorá nevydáva žiadne známky hrôzy ani desu. Kto by sa aj bál malého dievčaťa? Rana sa mi pomalý rozkrváca a ona ďalej norí svoje malé prsty viac do svalov.
"Trhne ňou tak silno, že sa z ničoho nič ocitneme v nejakom dome. Starom, no nie zničenom. Okolo mňa sú postavy, bez tvárí... Ruky sa im divné hompáľajú vo vzduchu a vydávajú zvuky, ako pri praskaní kostí. Napne ma, ale nájdem v sebe silu, nevydáviť sa na podlahu.
"Muž?" Dievča pri mne prikývne a ťahá ma do nejakej izby. Nadľudskou silou ma hodí na tvrdú posteľ, čo má na miesto matraca vybrúsený kameň. Moja chrbtica zaduní pri dopade a než sa stihnem spamätať a podniknúť niečo, som pripútaný horúcimi reťazami, ktoré mi rozožierajú kožu.
Kričím, vrieskam, slzy mám v očiach aj keď by už tam nemali patriť. Tá malá sa zmení na príšeru. Tvár sa jej predĺži, jej vlasy sú zrazu kučeravé až po zem. Oči viac došikma a jej malé ústa sa zmenia na nejakú okrúhlu komoru, ktorá vyzerá skôr ako nora nejakého malého zvieraťa. Kričím neskrývaným desom. Pri rukách už vidím svoje vlastné kosti. Jej vychrtlé teraz dlhé telo s nepodarenými výhonkami, čo vyzerajú ako zbitky krídel sa vztýči nad mojím a čupne si.
Som nahý a cez tú bolesť ani necítim, že sa začala obtierať o môj rozkrok. Až keď zacítim, ako ho stláča. Vtedy začnem kopať, ešte viac až sa mi ju podarí zhodiť. Zavrčí a vyplazí niečo, ako jazyk. Zo svojimi teraz už dlhými zaostrenými pazúrmi do môjho brucha urobí dieru a postupne ma začne rezať.
Zomriem. Možno som si takto smrť nepredstavoval, ale už je konečne po všetkom...
Pokoj, jedno ma štve, že žiadneho ducha nevidím. To som si Lesli, vážne len vymýšľal?


Julian

Dostanem sa na oddelenie a prvé, čo zamierim do Deanovej izby. Som oblečený v civile, nehodlám sa isť teraz prezliecť. Musím vedieť ako je na tom a od koho je ten list. Či vôbec hovorí pravdu. Kľúč nosím vždy zo sebou, pre prípad, že by sa mi jeden stratil som si hneď ako som ho dostal, dal urobiť kopiu. Tak si bez problémov otvorím dvere a uvidím bielovláska, ako sa na posteli krčí a trasie. Je spotený a z úst mu vyteká krv. Priskočím k nemu a začnem s ním triasť no nič nepomáha. Otočím ho rýchlo na bok a dám ho do stabilizovanej polohy, aby sa nezadusil vlastnou krvou. Chcem niekoho zavolať, ale ako stálo v tom odkaze, lekári o tom vedia. Vôbec netuším čo mu je. No čo si všimnem hneď, že je v posteli nahý. Prepátram jeho telo pohľadom a spočiniem na jeho ruke. Veľká modrina na mieste, kde sa nachádza žila. Injekcia?! Oni mu ju dali... Všimnem si aj modrín rôznych fľakov. Veľkým

Nikto mi nič nenahlásil. Určite nezistili, že som mu ju nedal, nemohlo sa to stať. Prázdnu striekačku som vyhodil do koša a všetko som to nafingoval. Nerozumiem...

XXIII. Neočakávaný návrh

8. května 2012 v 20:44 | Dämonia Emelly |  Pomsta princa (D)


Po dnešku som trošku unavená, tak dúdfam, že som nič nedoplietla. Ak by niečo nebolo jasné do komentárov ..






IX. Podvod

6. května 2012 v 22:53 | Dämonia Emelly |  Psychiatria (D)



Pokračovanie Psychiatrie :) Konečne som to dopísala ,trvalo to celý deň s prestávkami, noo nebudem to tu obkecávať a radšej utečiem, skôr než si to ktokoľvek stačí prečítať.


Užite si to! * Zdrhá preč*