Tento blog obsahuje homosexuálne vzťahy a všetko čo s nimi súvisí.
Všetkých, čo sem chodia si budem rovnako vážiť, ako si vaše srdcia budú vážiť moju tvorbu.





XXIII. Rivenovo zaváhanie

16. prosince 2011 v 15:25 | Dämonia Emelly |  Protiklady sa priťahujú (D)


Rozhodla som sa napísať aj niečo z Rivenovho a Lienovho vzťahu, prakticky to prišlo samo.
Táto kapitola bude trošku smutná, ale mám to predpísané, tak určite nebudem vynechávať. :)
Užite si to.




Riven


No tá sa nedostaví. Otvorím oči na zakňučanie niečoho, čo ma pravdepodobne zachránilo.
Snehovo biely vlk so striebornými odleskami srsti zastavil príšeru útočiacu na mňa.
Ochromí ma strach, ktorý mám z vlkov a psov, nedokážem sa ani pohnúť, nemo hľadím na vlka, ako ničí beštie, čím je ich menej, tým viac sa stráca hmla.
Zo zadnej labky mu uniká červený prameň jeho krvi, ale aj napriek tomu ma bráni, ako najviac vie.
Keď má pár sekund náskok, otočí sa na mňa a ja zbadám tie oči. Oči môjho milovaného... Ešte viac ma to udiví.
Pozerá sa na mňa smutne, akoby tušil, čo mi koluje v hlave za myšlienky.
Keď už konečne začne byť vidieť na okolité priestory, zbadám Siriona, bráni Ethana z posledných síl, o pár metrov ďalej je na tom podobne Dai so Sattom.
Vedľa mňa zabreše ten vlk, nadskočím, ale hneď pochopím, načo myslí. Rozbehnem sa ku Daiovi so Sattom a začnem ničiť tie odporné stvorenia, ktoré svojím výzorom dokonalo desia a odpudzujú.
Ich hlava je pokrytá zvráskavenou kožou, ktorá sa trhá tesne nad krkom. Oči bez zorničiek, len čisto biele a v ústach ostré rady zakrivených tesákov, na rukách majú namiesto nechtov pazúry ako praveký dinosaury. Vydávajú zvláštne zvuky pripomínajúce škriekanie vrany. Dedukujem, že nevedia rozprávať.
Keď už padne poriadne šero a naša skupina bojuje s poslednými príšerami, niekto ako blesk vtrhne ku nám a pozabíja všetky zostávajúce príšery, biele svetlo zmizne a všetko okolo utíchne. Nemám čas rozmýšľať nad tým, čo to bolo.
"Ste všetci v poriadku ?!" Zakričím na zbierajúcu sa skupinku zo zeme.
Pohľad mi skĺzne k bielemu vlkovi blížiacemu sa ku mne.
"Nechoď ku mne !!" Začnem cúvať.
Vlk len zakňučí a so sklopenou hlavou odstúpi. O pár metrov ďalej sa premení na Liena, mal som tušenie, ale aj napriek tomu ostanem primrazený na mieste.
"Prepáč, chcel som ti..." Nedohovorí, pretože mu skočím do reči.
"Prestaň, dosť... Kedy si mi chcel povedať, čo vlastne si ?!!" Zakričím na neho, keď sa pokúša urobíť krok ku mne, zastavím ho natiahnutými rukami pred sebou.
"Nepribližuj sa." Prenesiem a otočím sa k nemu chrbtom.


Lien.


Smutne a previnilo mu prepaľujem chrbát.
"Riven, prosím..." Skúsim to, ale neotočí sa. Radšej sa rozhodnem pomôcť a pristúpim ku Ethanovi so Sirionom.
"Je mi to ľúto." Zašepká Ethan v Sirionovom náručí a upadne do bezvedomia, je úplne vyčerpaný.
Sirion ma len o častuje ľútostivým pohľadom a nechá si pomôcť na nohy. Nejako sa dostaneme k nim domov.
Pri dverách sa zastavím.
"Ja pôjdem domov, Sirion dáš mi Ethana ?" Prehovorím k nim, všetci traja sa na mňa otočia.
"Prepáč Lien, ale chcem si ho tu nechať na víkend." Oznámi mi.
"T-tak dobre, si jeho chlapec. Chápem to." Smutne sklopím zrak k zemi, ja už žiadneho nemám.
Odstúpim odo dverí a mrzuto kráčam do prázdneho domu. Mohol som tam byť teraz s Rivenom...
Prejdem dverami ako duch. Začnem sa pomaly vyzliekať, no stále moja myseľ nedokáže opustiť Rivenovu tvár, je možné, že ešte budeme spolu ? Netuším.


Riven.


"Mohol si ho aspoň pozvať dnu porozprávať sa." Preberie ma z premýšľania brat, asi už odniesol Ethana do postele.
Ignorujem to a naďalej mlčím.
"To ti toľko vadí, že sa premieňa ?" Položí pálčivú otázku. Už sa neubránim odpovedi.
"Klamal mi, tajil mi to. čo je !! A vieš dobre, že sa od malička bojím psov a všeliakých stvorení, čo majú ostré zuby." Dohovorím.
"Kvôli svojmu strachu a hrdosti obetuješ lásku ? To som si o tebe nemyslel Riven."
"Ja neviem, čo urobím som zmätený." Chytím sa za hlavu.
"Choď si oddýchnuť. Ráno za ním zájdi, ty by si mal byť prvý. Včera si ho odbil, keď sa ti to snažil povedať sám." Vytkne mi Sirion.
"Mal mi to povedať predtým, než sme spolu začali chodiť, možno by som to pochopil skôr ako teraz !" Stojím si za svojím a urazený odkráčam do svojej izby, vkuse do mňa musí zapárať !! Neuvedomím si fakt, že ja som mu robil to isté, keď chcel chodiť s Ethanom.
Zapadnem do svojej izby, vyzlečiem zo seba všetko spotené oblečenie a rovno do vane. Napustím si teplú vodu a dám do nej penu, skôr než sa do nej naložím, si vyčistím rany a škrabance na rukách. Potom už mi nič nebráni relaxovať a v pokoji rozmýšľať, čo urobiť zajtra.
Nakoniec v tej vani zaspím, zobudím sa na chladný pocit okolo mňa, šok zo studenej vody ma hneď dokonalo preberie a ja z nej v okamihu sekundy vyskočím.
Natiahnem na seba pyžamové nohavice a zaľahnem do postele.
"Riven, vstávaj, vychladne ti obed !"Začujem hlas svojho otca.
"Obed ?" Prekvapím sa.
"Je 12:30, prespal si raňajky." Ohlási mi akoby nič.
Hneď ako si to uvedomím, žalúdok sa začne hlásiť do služby.
Zodvihnem sa a postupne sa začnem plaziť ku kúpeľni, som takmer nahý a taký dolu isť nemôžem, keď tam je Ethan, brat by ma zabil.
Dám sa dokopy a dôjdem už trochu prebraný do kuchyne.
"Dobré ráno." Prehlásim a až potom, čo sa všetci rozchichocú, si uvedomím, čo som povedal.
"Skôr poobede." Opraví ma Sirion.
Moja tvár chytí ešte sýtejší odtieň červenej.
Radšej začnem jesť bez zbytočných poznámok. Máme rizoto, to nemám veľmi rád, tak zjem len trochu a odsuniem tanier.
"Už nie som hladný."
"Ideš za ním ?" Spýta sa otec.
"Za kým ?" Nechápavo na neho upriem pohľad.
Všetci pri stole pokrútia očami.
"Kto ti dnes stojí na vedení ?" Opýta sa uštipačnou otázkou brat.
Ethan vyprskne polievku, ktorú jedol a drží si dlaň pred ústami, aby nebolo vidno, ako veľmi sa smeje.
"Asi ty, ty Idiot !" Očastujem ho, priletí mi pohlavok od otca.
"Máš zakázané používať nadávky, Riven a myslel som Liena." Upozorní ma a objasní svoju predošlú otázku.
Všetci sa prestanú smiať a v očakávaní na mňa stočia tváre.
"Áno, aspoň myslím, že pôjdem."
"Mal by si sa mu ospravedlniť." Ďalší, čo ma poučuje bez ohľadu na to, že je môj otec, na neho vybehnem.
"Prestaňte mi hovoriť, čo mám a čo nie. To on mi to prvý zatajoval !" Tresnem rukami o stôl, oblečiem sa a vyletím z domu.
Cestou nadávam na všetko možné aj nemožné, ale svoju vinu si nepriznám, až po hodine, keď si uvedomím, že majú pravdu, so sklopenou hlavou sa vyberiem k Ethanovmu domu.
Keď už som pred ním, zazvoním a nervózne prešľapujem z jednej nohy na druhú.
 


Komentáře

1 sisi/ctenar sisi/ctenar | 16. prosince 2011 v 16:37 | Reagovat

joooo já věděla že to splu potáhnou :D to je dokonalost sama !!!!!!!! RIVEN je totiž totálně šukézn* a miluju ho !

2 Evia Evia | Web | 16. prosince 2011 v 16:53 | Reagovat

Ja by som hneď brala vĺčka! :D No keď on chce Rivena...ach jaj...:D
Nemôžem sa dočkať pokračovania, nech sa Liemovi ospravedlní, ten nech to prijeme a nech je seeex xD
hehee...No dobre, tak sa pokúsim ukľudniť...Kapitola sa mi páčila :) Tie príšery boli geniálne! A keď chudáčik Liem kňučal. To bolo také zlaté :P byť Rivenom, vykašlem sa na strach a určite ho tak škaredo neodbijem :-/ navyše keby že ho ľúbim...:P

3 Evia Evia | 16. prosince 2011 v 16:54 | Reagovat

[2]: ehm...oprava...Lien :-x

4 Ellyn Ellyn | E-mail | Web | 16. prosince 2011 v 22:45 | Reagovat

Ou :D :D A bude Lien vôbec doma?? A vôbec, nebudú po sebe len štekať? :D Lebo to páriky zvyknú robiť, joj, nechápaví to tí zamilovaní :D :D
Kapitolka sa ti podarila :) Teším sa na pokračovanie :)

5 Lili Lili | 16. prosince 2011 v 23:07 | Reagovat

co ten konec ? X_X"  užasnej dílek ^^

6 Maya Maya | Web | 17. prosince 2011 v 22:44 | Reagovat

no já bych jim oboum dala uličníci tak snad si to vyříkají

7 fruxik fruxik | Web | 31. srpna 2012 v 15:53 | Reagovat

No Lien určitě Rivena uvidí rád. Snad si řeknou, že se milujou a všechno bude v pohodě :-D :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama