Tento blog obsahuje homosexuálne vzťahy a všetko čo s nimi súvisí.
Všetkých, čo sem chodia si budem rovnako vážiť, ako si vaše srdcia budú vážiť moju tvorbu.





XX. Krutá pravda.

12. prosince 2011 v 16:28 | Dämonia Emelly |  Vlčí les (D)
Tak a máme tu vlčikov.
A ďakujem vám všetkým, čo to čítate a aj tým, ktorí to komentujú a dajú o sebe vedieť, obzvlášť Ďakujem. ;)
Dúfam, že vám to vydrží. :)






Lavien


"Som netvor, čo? Len to povedz." Diabolsky sa uškrnie, akoby presne tušil ich reakciu a tešil sa z toho.
Chcem to zastaviť, ale som taký vykoľajený touto bratovou reakciou na okolie, že to proste nedokážem. On taký nie je, nikdy nebol.. Nechápem.
"Lavi? Vážne tu chceš ostať s tými chlapmi?" Opýta sa to rečníckou otázkou, potom sa otočí a odkráča preč. Nechávajúc tak všetkých v nevodomosti.
Hneď, ako sa spamätám, sa od Braena odtiahnem. Poháňaný odporom a hevom, čo spôsobili ich reakcie.
"Lavien?" Opýta sa, keď zaznamená môj výraz v tvári, ktorý mu hovorí mnoho emócií.. dokonca ani nemusí odhadovať. Všetko mi určite dokonalo odčítať z očí. Vo chvíľi keď otvorím ústa všetci zmĺknu. Počujem ostrý zvuk, ako sa snaží rozohnať nepríjemnú atmosféru, dusivej arómy.
"Nepozeraj sa tak!! Nepozerajte sa tak na mojeho bračeka!!" Zachrčím pritom sa mi hlas v polovici vety prelomí na poli spolu s hrôzostrašným vrčaním. Nechám voľný priebeh polovičnej premene. Rukami prudko mávam v geste, že to myslím na všetkých okolo.
Braen ku mne urobí krok, no ja si to všimnem ešte skôr, než sa odváži urobiť ďalší. Moja reakcie je priam zvieracia.
"Vypadni, preč!" Zavrčím a potom sa znova zameriam na celú spoločnosť. Nikto z nich mi nepríde povedomí. Cudzí ľudia, hľadiaci na môjho súrodenca, ako na diabla.
Niečo neodpustiteľné. Škaredé a kruté.
Vy sami ste diablove semená. Jediný, kto dokáže zachytiť aspoň kúsok z mojej myšlienky je ďaleko, v útrobách domu.
"Naši rodičia si zaslúžilí zabiť! Nie, oni si nezaslúžia toto oslovenie! Vy ani neviete, ako nás mlátili pri každej príležitosti!!" Môj brat ma ochraňoval vlastným telom, veľakrát ho nechali vo vlastnej krvi domláteného ! Jediné jedlo a vodu, ktorú sme mali, bolo to, čo brat ulovil, alebo priniesol. Oni sa o nás vôbec nestarali, celý čas sme boli zamknutí v nejakej schátralej budove a vybíjali si na nás zlosť! Keď sa začal meniť na vlka, prišli oni a chceli ho zabiť, bránil som ho, chceli ma začať mlátiť, ale on ich pre moju ochranu zabil !!!Vy ani neviete, aké to pre neho bolo ! Zabiť, aj keď si to zaslúžili. Nikdy nezakúsite na vlastnej koži, to čo on! Nemáte akékoľvek právo sa na neho, čo i len s pohŕdaním v očiach pozrieť!"
Dokončím svoj monológ a rozbehnem sa preč. Ich prekvapené a vykoľajené pohľady ma nezaujímajú, musím za Kevinom, aby vedel, že ho mám rád, že má niekoho pri sebe a, že ho nikdy neopustím.
Dobehnem až dnu do domu a otvorím dvere do jeho izby.
Sedí na posteli a pozerá von oknom, akoby sa modlil ku vzdialeným duchom a donekonečna sa menoval odporným vrahom. Otočí na mňa prekvapený pohľad.
"Môžem ? "Šepnem potichu a pootvorím dvere, len na toľko, aby som sa prešmykol dnu a rýchlo za sebou zavrel.
"Áno, ty môžeš vždy." Smutne sa usmeje a zapozerá sa do zeme.
Sadnem si na podlahu, aby som mu videl do tváre a položím si hlavu na jeho kolená. Teplo sálajúce z jeho preťažených svalov z premeny mi pulzuje na koži.
"Nebuď smutný." Pohladí ma po hlave a pozdvihne kútiky úst
"Som rád, že si pri mne Lavi." Pošepká a aby som nevidel padajúcu slzu po tvári, ľahne si na chrbát. Aj tak ju zahliadnem, zodvihnem sa a priblížim sa k nemu. Pohladím ho po líci a tým mu zmažem mokrú cestičku od tej nezbednej kvapôčky.
"Lavi ,som vrah." Prudký nárast hnevu spôsobí, že sa neovládnem. Moja ruka preletí vzduchom a bolestivo pristane na pred okamihom vlhkom líci. Stiahnem ruku späť a obzriem si červenú dlaň od rany. Rozrušene sa mu porziem do tváre.
"Nie si vrah... Keby si ich nezabil, bol by som aj s tebou mŕtvy !! Prestaň také hovoriť." Rozvzlykám sa.
Objíme ma.
"Nechcel som ťa rozplakať." Ospravedlňujúco prehovorí.
Utriem si zradné slzy. Viem, že som veľmi citlivý, ale posledný mesiac, čo sme tu, stále len plačem.
"Kevin... Keď chceš odísť, tak pôjdem s tebou." Rozhodne sa mu zadívam do očí.
"Lavi, zajtra večer odchádzame, ale premysli si to... Braen... on ťa má rád... bol by smutný. Keď ťa dovtedy nejako on sám nepresvedčí, odídeme."
Trochu ma zarazí jeho odpoveď, vždy bol proti našemu vzťahu, jeho nevraživé pohľady hovorili za všetko.
Prikývnem a zodvihnem sa z postele.
"Musím o tom popremýšľať sám."
"Tak dobre... bež, ale aby si sa vrátil už pevne rozhodnutý." Dodá a odprevádza ma pohľadom.


Braen.


Nechápavo sa pozerám za bežiacou postavičkou. Toto čo povedal Lavien, bolo ako studená sprcha pre všetkých. Nemali sme Kevina odsudzovať a Laviho brať na ľahkú váhu.
Odsúdili sme ho bez toho, aby sme vedeli, čo sa stalo, no mohol mi to Lavi povedať, všetko by bolo iné.
"Braen, čo budeš teraz robiť ?" Spýta sa ma James, všetci sú ticho, asi nemajú čo povedať.
"Ja... ja neviem, asi sa pôjdem ospravedlniť Kevinovi, to by sme mali všetci."
"Dobre, tak ty choď sám, určite tam bude aj Lavien, musíš si to s ním vyriešiť." Prikáže James, aj keď hlavné slovo by mal mať Dairon, James má väčšiu autoritu, len nemal vlka, takže nemohol byť veliteľom, teraz to je iné, po súboji sa stal už prakticky veliteľom James a Dairona to určite štve.
"Ospravedlňte nás, Sall je zranený, musíme isť na ošetrovňu." Zavrčí Dairon a odkráča podopierajúc Salla preč. Jeho vlk mal trochu zastrašený pohľad. Nechápavo sa za nimi otočím, no hneď ako vypochodujú z miestnosti, začnem uvažovať, ako sa mám vlastne ospravedlniť, nakoniec to prestanem rozoberať a pomalým krokom vyjdem ku Kevinovej izbe. Na prahu, keď sa už chystám zaklopať, začujem hlasy.
"Kevin... keď chceš odísť, tak pôjdem s tebou." Táto veta povedaná z Laviho úst ma úplne odrovná.
Hneď ako niekto zašramotí, odkráčam ďalej, nič iné som nestihol počuť.
Počkám si pokiaľ modrovlások opustí izbu.
Začne sa vo mne hromadiť zlosť, Kevin to naplánoval, preto sa ma to opýtal, aby moje srdiečko poštval proti mne!
Hneď ako prestane hroziť, že nás niekto vyruší, vbehnem do jeho izby ,bez ohľadu na to aký je silný, ho prirazím za hrdlo o zem a priľahnem svojou váhou.
"To všetko si spravil schválne!" Zachrčím vytočene.
Jeho ironický pohľad hovorí za všetko.
"Ty...!" Nestihnem nič urobiť a už som na jeho mieste ja...
 


Komentáře

1 Evia Evia | Web | 12. prosince 2011 v 16:49 | Reagovat

O_O ach, tak nenávidím, keď niekto počúva ale nedopočúva celé! Grrrr, Braen, ty dostaneš na zadok! :D
Ako som už pár krát napísala, nič sa nemení :P bračekovia sú veeeeľmi zlatí :)
Kevin je pravý veľký brat a som rada, že to Lavi pochopil a chce odísť..no uvidíme, či ich páni prehovoria :P teším sa na pokračovanie :) a komentovanie ma neomrzí!

2 sisi/ctenar sisi/ctenar | 12. prosince 2011 v 17:23 | Reagovat

x'DDD maoxík :D xD d otoho :D Kevin ví jak přežít ! :D

3 Ellyn Ellyn | E-mail | Web | 14. prosince 2011 v 12:10 | Reagovat

Wááááá :D Chcem rýchlo pokráčko, páč je to úplne super :)

4 Kik Kik | Web | 15. prosince 2011 v 7:32 | Reagovat

Ďakujem  Evi Braena mi nebi ..Evi ja viem že ťa neomrzí ,pretože si so Sisi ,zatiaľ jediná čo komentuje všetky moje príspevky a už len kvoli tomu vám chcem venovať  jednu vianočnu jednorázovku .. dufam že sa mi podarí ju napísať . ;D Ellyn  Bude dnes .. a som rada ,že si nepoveala ,že neviem pisať .. lebo to by som sa asi cítila horšie ako teraz ..;) Tak ďakujem ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama