Tento blog obsahuje homosexuálne vzťahy a všetko čo s nimi súvisí.
Všetkých, čo sem chodia si budem rovnako vážiť, ako si vaše srdcia budú vážiť moju tvorbu.





XVI. Stratili sme ho

1. prosince 2011 v 18:08 | Dämonia Emelly |  Vlčí les (D)
Tak som tu s Vlčím lesom. Ehm... vzhľadom na to, že som ráno išla do školy až na druhú hodinu, začala som mať veľmi tvorivú náladu a stalo sa toto, tak ma nezabíjajte, lebo sa pokračovania nedožijete. :D
Upozornenie 18+





Lavien


Pozriem sa na Braena trošku zaskočene, pretože v jeho očiach je niečo iné.
Ten pocit, neviem, čo znamená.
"Chceli sme vám len oznámiť, že tu pár dní ostaneme, dlho ste sa nevideli, asi si máte toho veľa, čo povedať." Povie až príliš prísne.
Braen sa otočí a odíde preč. Nechápem to.
"Choď za ním." Nabáda ma Kevin a pozrie sa na Jamesa.
Trochu nechápavo poslúchnem a poslednýkrát sa otočím na Kevina, no ten ma už nevníma, pozerá len na Jamesa.
Prejdem celý dom, ale nikde ho nenájdem. Čo keď išiel von, pomyslím si a už si obliekam svoj kabát a vychádzam z domu. Brána je otvorená a on nikde.
"Braen ?" Zavolám ho, no nik sa neozve, tak sa rozhodnem postupovať bližšie k otvorenej bráne. Ešte raz na neho zavolám, zasa ni .
Tak bez rozmýšľania opustím vnútro záhrady a postupujem ďalej do lesa.
"Braéén !" Zavolám do tmy, už pomaly nič nevidno. Muselo sa akurát teraz zotmieť ?! V duchu nadávam počasiu.
Po dlhšej dobre začnem panikáriť, v tejto časti lesa som ešte nebol a Braena tu nikde nevidím, ani nepočujem. Ssi som sa stratil. Zhrozene sa začnem otáčať okolo seba.
"Braen !!!" Už hystericky zakričím. O pár stromov ďalej pukne vetvička, rozhodnem sa vyvolať polovičnú premenu, aby som sa mohol pozrieť v tme na siluetu toho človeka.
Napadne mi, že je to Braen a tak rýchlou chôdzou postupujem k tomu neznámemu.
To, že som urobil chybu, zistím tesne pred tým, než ma zdrapí za mikinu a prirazí k stromu za mnou.
"Už ťa mám!" Ozve sa chrapľavý hlas pri mojej hlave.
Tesne predtým stihnem zakňučať a potom už len tma.



Braen .


Pred .


Vystrelím z izby, nečakal som, že ma ich bratská láska dostane tak do varu ako teraz.
Mám chuť niečo rozmlátiť, radšej čo najrýchlejšie opustím priestory domu.
Na záhrade si vyberiem z vrecka cigaretu. Už dlho nefajčím, ale teraz to vážne potrebujem.
Nakoniec sa rozhodnem isť na prechádzku do lesa, možno tam nájdem nejakých pytliakov a povraždím ich.
V zamyslenosti zabudnem zavrieť bránu a zabudnem na to, že mi James hovoril o tom, že jeho ochranka je momentálne na dovolenke a musíme dávať väčšší pozor na okolie.
Vôbec ma nenapadne, že sa Lavien rozhodne ma hľadať a stratí sa v lese.
Ticho lesa mi robí neuveriteľne dobre, až pokiaľ ma nezačne ťažiť zlé tušenie.
Rýchlym krokom idem ďalej do lesa, neviem, kde idem, ani ako dlho, keď uvidím ľudské stopy a o niečo menšie.
Zacítim tu vôňu.... Laviho vôňu, zhrozím sa.
Až teraz mi dôjde to, čo som zabudol urobiť, keď som vychádzal z domu.
"Lavi !" Zakričím do prázdna a okamžite siahnem po mobile.
Chvíľu to zvoní a ja celý napätý čakám až sa hlas, ktorý si žiadam, ozval v telefóne.
"No ?" Ozve sa v mrzuto zo slúchadla.
"Je Lavien tam ?! Povedz mi, že je pri vás !" Zakričím ako zmyslov zbavený.
"Nie, nie je, išiel ťa hľadať po tom, čo si tak zmizol, myslel som, že je s tebou na záhrade."
Úplne stuhnem.
"Čo sa stalo ? " Vedľa neho sa ozve Kevinov hlas.
"Dobre Braen, ukľudni sa a vydaj sa po stopách a aure toho pytliaka, za chvíľu sme pri tebe."
James mi po tejto vete zloží, okamžite splním jeho rozkaz, ktorý mi uvelil a začnem stopovať, dúfam, že to stihnem včas.




Kevin .

Pred .

Lavien opustí izbu a ja sa postavím zo zeme, aby som mohol čeliť Jamesovi tvárou v tvár.
"Tak ? Povieš mi konečne, čo odo mňa chceš ? " Spýta sa ma netrpezlivo so známkou chladu.
Vôbec ma to nerozhodí a pokojne mu vylíčim svoj problém a plán v jednom.
"Vzhľadom na to, že tu ostávam a mám byť tvoj vlk, som ochotný sa s tebou spojiť."
Prenesiem vážne a stále mu uprene hľadím do tej kamennej tváre.
"Hm..." Pousmeje sa a pár rýchlymi krokmi sa dostane až ku mne, chytí ma za krk a dravo ma bozkáva na ústa. Nezapájam sa, pretože som sa nikdy nebozkával a toto bolo pre mňa príliš rýchle, no po chvíli mu jeho bozky opätujem. Ďalej mi tlačí na šiju, ako keby som mu mal čo chvíľu ujsť, ale ja naopak stojím a snažím sa aj ja zapájať do bozku, nemám rád násilie, no takto si to on vybral, možno ma skúša.
Keď nám už konečne dôjde dych a on sa odo mňa odtrhne, hodí ma na posteľ a priľahne ma svojim telom.
Trochu sa zľaknem, pretože ide na to príliš rýchlo a ja nechcem prežiť zasa tu pálčivú bolesť, čo som mal prvýkrát.
Nepokračuje, namiesto toho sa mi zadíva do očí.
"Čo je ? Však si to sám chcel." Povie mi nevraživo.
"Ale... p-pomalšie by to nešlo, ja sa..." Zakoktám sa, nechcem mu hovoriť, ako sa bojím bolesti.
"Bojíš ?" Doplní to, čo som mu nechcel povedať, odvrátim pohľad.
"Tak dobre..." Prenesie a začne ma pomaly vyzliekať z oblečenia, dokonca stiahol aj tú nohu z môjho rozkroku. Ja si zatiaľ nadávam do idiotov, jak som mohol byť taký sprostý a podľahnúť mu, ešte ho požiadať, aby spomalil, to ja som ten, čo budem v tomto Ne-vzťahu veliť a nie on !! Moje myšlienky a plány sa mi miesia v jednu machuľu, nakoniec to aj tak bude ináč, ako som to chcel. Ticho si povzdychnem.
Z myslenia ma preberie až chlad, ktorý oblial moje nahé telo.
Pozriem sa mu do očí, v ktorých sa chlad vystriedal s nežnosťou a túžbou, trochu ma to prekvapí, keď mi dôjde, že čaká na moju reakciu.
Začnem ho pomaly vyzliekať a keď už má dole tričko, zrýchli a sám si vyzlečie ostatné kusy oblečenia.
Znovu si na mňa ľahne a hladí ma po tele, sám zo seba sa prekvapím, keď mi jeho dotyky začnú byť príjemné a ja pod nimi vzdychám ako žena.
Prejde mi po rozkroku, celé moje telo sa napne a ja zastonám, hneď na to si zakryjem ústa.


James .


"Vidím, že sa ti to páči." Konštatujem. Neodpovie mi na to, ale jeho oči a stvrdnutý penis ho prezradia. Rozhodnem sa prejsť na ďalší krok. Nasliním si prsty, pretože gél nemám po ruke a s úmyslom začať ho pripravovať, sa dotknem ukazovákom jeho dierky.
Hneď stiahne kolená k sebe a vyvalí na mňa oči. Nohy mu odsuniem od seba.
"Uvoľni sa." Pohladím ho po stehnách a strčím doň prst.
Stále je stiahnutý, presne tak, ako bol prvýkrát pri spojení. Viečka ma pevne zomknuté a drví látku prikrývky pästičkami. Sám nechápajúc potrebu byť k nemu taký milý, zohnem sa k jeho krku a začnem po ňom prechádzať perami a prstom zatiaľ nehýbem.
Keď sa konečne uvoľní, pohnem ním. Kevin zastoná a pohne sa proti ruke, urýchlim prípravu a keď sa mi zdá dosť roztiahnutý, tak ho poslednýkrát pobozkám na ústa a začnem do neho vsúvať svoj úd.
Stiahne sa, hneď prestanem a zdusím jeho bolestný výkrik nežnou pusou.
Hladím ho po boku, až pokiaľ v ňom nie som celý, prestanem sa hýbať, aby ho to nebolelo a vyvolám znak spojenia krvavo červenou niťou, ktorú cítim, v mysli sa snažím pripojiť na tú jeho.
Čakám, či ju uchytí. Hneď ako si ju prichytí a zviaže na krku, sme prepojený. Teraz v našich, už spojených, telách nám obidvom zdobí hrdlo táto niť, ale jediné, čo si všimnem je, že ja ju mám na uzol a on len previazanú, nestihnem premýšľať nad tým, ako je to možné, pretože sa pohne panvou proti mne.
Vykríknem z návalu rozkoše. Hneď začnem prirážať, pridržiavam si ho za boky a pomáham mu sa čoraz rýchlejšie a rýchlejšie pohybovať proti mne. Po pár minútach vražedného tempa do neho vyvrcholím a posledným bozkom utvrdím naše spojenie.
Hlavou mi prejde jeho minulosť, no čo ma najviac prekvapí nie je celá. Do 8 roku tam nevidím nič. Ani ako sa narodil, žil a s kým bol, ani jedna spomienka.
Som vyčerpaný, tak nad tým veľmi nepremýšľam, ľahnem si vedľa neho a oddychujem, ani on sa nehýbe, predpokladám, že je rovnako vyčerpaný ako ja.
Zobudím sa až na vyzváňajúci mobil na stole.
Zodvihnem ho.
"No." Mrzuto zamumlem do slúchadla.
"Je Lavien tam ?! Povedz mi, že je pri vás !" Vykríkne na mňa Braen , dostatočne ma to zobudí.
"Nie, nie je, išiel ťa hľadať po tom, čo si tak zmizol, myslel som, že je s tebou na záhrade." Poviem . Dôjde mi, že sa zrejme stratil.
"Čo sa stalo." Zobudí sa Kevin a zvedavo si ma obzerá, už aj na ňom vidím známky nervozity.
"Dobre Braen, ukľudni sa a vydaj sa po stopách a aure toho pytliaka, za chvíľu sme pri tebe." Zavelím a položím mu.
Vymrštím sa z postele a začnem sa obliekať.
"Čo sa stalo ??" Zopakuje Kevin otázku a aj on sa začne zdvíhať z postele.
"Tvoj... brat... sa stratil v lese a asi ho chytili pytliaci, šiel hľadať Braena." Dopoviem a hodím mu jeho oblečenie.
Zbledne, ale aj napriek tomu sa postaví a rýchlo na seba nahádže oblečenie, mlčky spolu vybehneme z domu a obidvaja sa rozbehneme do hlbín lesa. Kevin sa za stromami premení na vlka a vybehne dopredu. Asi si to vyčíta, no teraz ho musíme nájsť skôr, než mu niečo urobia.
 


Komentáře

1 sisi/ctenar sisi/ctenar | 1. prosince 2011 v 19:17 | Reagovat

mazec!!!!!!!!!!! tohle bude ještě totálně zajímavý !!!!!!!!!!!!!!!!!!!! pokráčko !!!: D

2 Evia Evia | Web | 1. prosince 2011 v 19:32 | Reagovat

Paráda!!!Konečne sa to stalooo :P juhuuu! Bolo to krásne...uf...Nemôžem sa dočkať pokračovania. Mám síce Laviho veľmi rada..je to taký malý zlatunký vĺčik...No ale keď ja sa nezaprem!!! Budú mu robiť niečo zlé??? Znásilnia ho??? xP
Ospravedlňujem sa...som  zlá...

3 Frux Frux | Web | 30. dubna 2012 v 17:56 | Reagovat

Oni se spojiliiii *nadšeně tleská*
No jako Lavienovi se nic nestalo, oni mu nic neudělají! nesmí! :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama