Tento blog obsahuje homosexuálne vzťahy a všetko čo s nimi súvisí.
Všetkých, čo sem chodia si budem rovnako vážiť, ako si vaše srdcia budú vážiť moju tvorbu.





XVII. Včas

3. prosince 2011 v 18:01 | Dämonia Emelly |  Vlčí les (D)

Tak ďalšia časť vĺčkov, už bude aj náhľad do minulosti. ;)







Kevin.


Keď mi James oznámi tu hrozivú vetu, hneď na seba bez rozmyslu začnem hádzať oblečenie, počítam snáď aj sekundy. V lese zabehnem za kríky a vybehnem už ako vlk pred Jamesa.
Moje telo sa polovičným spojením o trochu zväčšilo a srsť ešte viac zbelela, teraz mi belasý pásik tiahnuci sa po línii chrbtu vidno viac, farby sú žiarivejšie. Čím rýchlejšie utekám, tým viac ma poháňa panika.
"Ukľudni sa !" Zakričí na mňa hlas v hlave, ktorý priradím Jamesovi, takže dokonca dokáže cítiť moje pocity. Šikovné. Prebehne mi myšlienka, skôr než stihnem ďalej uvažovať, uvidím predo mnou Braena, roztrhal by som ho najradšej na kusy, ale snažím sa ovládať, predbehnem ho a snažím sa rýchlejšie vycítiť stopu toho pytliaka, čo ho ukradol, jeho stopy sú hlbšie, to znamená, že Lavien je v bezvedomí alebo mŕtvy.
Spanikárim a aj napriek príkazom, ktoré dostávam od Jamesa sa rozbehnem rýchlejšie dopredu.


Lavien.


Slabo pootvorím oči, len aby som zistil, že som v klietke, ktorá je veľká približne meter krát meter.
Vystraší ma to, strachom sa ani nehýbem, do miestnosti vojdú nejakí chlapi, rýchlo privriem viečka a robím sa, že som v bezvedomí.
"Už sa to psisko prebralo ?" Ozve sa chrapľavý hlas plný alkoholu, presne ako otcov hlas.
Cuknem sa a snažím sa netriasť.
"Nie. Nevidíš ? Tam leží." Ucítim pohľady asi 6tich mužov.
"Tak ho prebudíme." Slizko sa zasmejú všetci a približujú sa ku klietke.
Otvoria dvierka.
Niekto ma uchopí za ruku a prudko ňou trhne smerom dopredu.
Ešte stále bez pohnutia ležím, nemôžem sa prezradiť.
Niekto mi kopne do brucha, prehnem sa dopredu a začnem kašľať.
"Dobré ráno, princeznička sa nám zobudila."Zdvihenm svoj pohľad k chlapom, čo stoja nado mnou, hneď dostanem facku.
Všetci sa rozosmejú a jeden ma zdvihne za bundu do vzduchu.
"Mmmm... Nie je škaredý, čo poviete si trochu užiť pred tým, než ho zabijeme ?"
Trasiem sa po celom tele, no neplačem, nesmiem plakať, braček by sa hneval, keby som plakal.


Spomienky...

V zatvorenej miestnosti, teda našej izbe, sme ja aj môj brat ležali na zemi, ktorá bola už dlhé roky našou posteľou.
Prší, to je zlé znamenie. Dvere do izby sa otvoria a dnu vojde žena a muž. Obidvaja opití, no ešte stále uvedomujúc si čo robia, zoberie jeden palicu a buchne ma ňou do ruky. Okamžite zaskučím, Kevin sa predo mňa ochraniteľsky postaví, ale hneď nato je zmätený na druhý koniec izby. Slzy mám na krajíčku, keď do mňa otec kope, mláti ma a pri tom sa smeje, akoby mu to robilo radosť. Zavriem oči a jediná slza sa mi skotúľa po líci, no však nedopadne na zem, braček mi ju zotrie tesne pred spadnutím.
Priľahol ma vlastným telom a bolesť, ktorú má v očiach, zakrýva úsmevom.
"Lavi, keď budeš plakať, budem smutný a sklamaný. Nesmieš plakať." Zatiaľ čo jeho telo trpí aj za mňa, sa na mňa usmieva, aby som neronil slzy bolesti.

Preberiem sa zo spomienok práve vtedy, keď zo mňa začnú strhávať oblečenie.
Celý čas som ticho, začnú sa mračiť, nepáči sa im, že ich neprosím a som celý čas zamlklý.
Spamätám sa, keď ma až nahého hodia na zem.
"Takže ty tak, hej ?" Znovu ďalšia facka, no tentoraz sa už začnem brániť, keď jeden zoberie nôž a chce ma podrezať, rozrazia sa dvere a dnu vtrhne biely vlk.
"Kevin..." Začnem plakať šťastím, už som myslel, že nepríde.
Hneď sa vrhne na tých mužov a jedeného po druhom ich trhá, jednému sa podarí dostať sa mu za chrbát. Vykríknem, keď ho ostrie noža skoro zasiahne do tela.
No skôr než sa to stihne stať, sa na toho muža vrhne James a Braen, ani som nepostrehol, kedy prišli, keď sú už všetci mŕtvi, dopotácam sa nahý ku Kevinovi.
Objímem jeho vlčie telo.
"Šššš..." Hladím ho po srsti a utešujem ho.
Prekvapené pohľady si nevšímam, teraz je dôležité upokojiť Kevina.
Po dlhšej dobe sa postaví na vlastne nohy a ako malé vĺča mi olíže ruku. Venujem mu ešte jednu pusu medzi ušká a potom sa pozriem na Braena.

"Braen..." Zlomí sa mi hlas.
Snažím sa postaviť na roztrasené nohy.
Hneď priskočí ku mne a objíme ma.
"Hľadal som ťa." Plačky mu oznámim a pritisnem sa na neho, až teraz si začnem uvedomovať zimu.
"Ja viem, láska, prepáč, že som len tak odišiel. Všetko je to len moja vina. Odpustíš mi ?" Spýta sa ma úplne zdrvený z toho, čo sa stalo .
"Áno, ale už nikdy nechoď preč len tak, bez toho, že by si niečo povedal, bál som sa." Dodám a zahľadím sa mu na pery.
Sám sa mu na ne pritisnem. Toto je prvýkrát, čo som ho pobozkal ja.
Prekvapí ho to, ale hneď sa pripojí a preberie po mne nadvládu v bozku.
Naoko sa urazím, no ďalej s ním hrám tú zmyselnú hru našich jazykov.


Kevin.


Vyjdem von pred tu schátralú budovu, v ktorej sme ho našli a premením sa naspäť.
Nemohol som tam už byť a pozerať sa na to, čo robí Braen môjmu bratovi.
Založím si ruky na hrudi a začnem rozmýšľať nad tým, aký som vrah.
"Nemožeš za to, čo sa stalo, zachránil si brata, tak sa prestaň obviňovať, niekedy musíme robiť veci, ktoré sami nechceme, pre druhých."
"Prestaň mi rozprávať niečo, čo poznám dobre sám." Ohradím sa proti Jamesovím mozgovým pochodom. Otočím sa na neho.
Ležérne sa opiera o stenu budovy a pozerá sa na mňa tým tajomným pohľadom.
Akoby vedel niečo, čo ja nie, ale som si takmer istý, že som pred ním svoju minulosť skryl, nemohol ju vidieť.
"Si šikovný vlk Kevin." Poznamená.
"Prečo si to myslíš ?" S pozdvihnutým obočím, no stále udržiavajúc si primeranú vzdialenosť, sa priblížim bližšie.
"Pretože to spojenie nebolo úplné, ty vieš dobre, o čom hovorím." Prikývnem.
Pozrie na mňa pohľadom. Ja raz zistím, čo skrývaš a potom sa otočí smerom, kde sa nachádza Lavi a Braen.
"Hej vy dvaja... Už je čas isť !!" Zakričí do vnútra .
Po pár minútach víde Lavien ruka v ruke s Braenom.
Ideme dosť dlho lesom, na bratovi vidno, aký je unavený.
Keď sa ho Braen chystá zdvihnuť, vytrhnem mu ho z náručia a vražedným pohľadom mu naznačím, čo sa s ním stane, ak začujem čo i len jediný protest.
Tesne pred vchodom do vily ticho naznačím Braenovi, že nech ma počká v obývačke, potrebujem s ním hovoriť....
 


Komentáře

1 Evia Evia | Web | 3. prosince 2011 v 19:12 | Reagovat

Moje malinké :P som rada, že ho zachránili :')
A tá minulosť s rodičmi...čo dodať? Zabiť ich! Kevin je výborný veľký brat, tak nech to tak aj zostane...Po pravde...vôbec sa mu nečudujem, že mu Braen vadí :P
Nemôžem sa dočkať toho, čo sa stalo v ich minulosti :-O čo tak Kevin skrýva??? :)
Bola to pekná kapitola :P

2 sisi/ctenar sisi/ctenar | 3. prosince 2011 v 20:49 | Reagovat

mazeec pokráčko pokráááčko prosí prosím prosííím sím sííím :)

3 Ariwa Ariwa | Web | 4. prosince 2011 v 11:25 | Reagovat

Připiš si mě na nový papír čtenářů. I když o sobě většinou nedávám vědět. Věř tomu, že mě tady máš nakvartýrovanou den co den :). Těším se na pokračování. Tenhle cyklus mi opravdu přirostl k srdci.

4 Kik Kik | Web | 4. prosince 2011 v 13:15 | Reagovat

Ďakujem :) Všetkým a a tebe tiež Ariwa že si dala o sebe vedieť ;) ...

5 Frux Frux | Web | 30. dubna 2012 v 18:09 | Reagovat

Máš štěstí, že jsi ho nenechala znásilnit..to by pro tebe nedopadlo dobře! O čem si s ním chce promluvit? 8-O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama