Tento blog obsahuje homosexuálne vzťahy a všetko čo s nimi súvisí.
Všetkých, čo sem chodia si budem rovnako vážiť, ako si vaše srdcia budú vážiť moju tvorbu.





XIV. Vráť sa!

26. listopadu 2011 v 15:05 | Dämonia Emelly |  Vlčí les (D)
No tak je tu Vlčí les. ;)
Som rada, že sa vám páčia obidve moje poviedky a za chvíľku sa pustím do písania nového cyklusu, tak dúfam, že aj ten bude mať taký uspech. ;)
A ako vždy ďakujem za vaše komentáre. :)





Kevin


"Ukľudni sa. Prišli sme sa len porozprávať !" Povie James a tamten len prikývne.
Vyjdem na vyšší schod, aby som bol ďalej od nich a premením sa na človeka.
Aspoň nebudem musieť chodiť za nimi ja, keď prišli oni. Pomyslím si.
"O čom sa chcete zhovárať ?" Prenesiem chladne.
"Vráť sa s nami naspäť." Povie Braen a v jeho očiach vyčítam prosbu.
"Prečo by som mal ?" Zdvihnem obočie, som zvedavý, čo vymysleli.
"Pretože Lavien to dosť ťažko niesol, že si odišiel a ja nechcem, aby bol smutný."
"A keď sa nevrátiš s nami, príde si po teba niekto iný, keď zistí rada, že sa s tebou nikto nedokáže spojiť, rovno ťa budú chcieť zabiť. Nemáš na výber." Dodá James k Braenovej prosbe.
"Dobre. Pôjdem naspäť." Rezignujem . Otočím sa k nim chrbtom a vydám sa dobaliť veci.
Nemám náladu sa s nimi hádať, majú pravdu, nemám na výber.


Braen.


Som rád, že sa rozhodol ísť s nami. Neviem, čo by som robil, keby to tak nebolo.
"Máš šťastie James." Oznámim mu, nič na to nepovie a spolu vyjdeme schody do druhého poschodia, kde Kevin v jednej izbe balí už druhý kufor. Vtedy mi to všetko dôjde.
"Ty si sa chcel vrátiť." Vydýchnem prekvapene. James vedľa mňa zalapá po dychu.
"No a ? Čo ste čakali, že nechám svojho brata v náručí totálnych idiotov, ktorý nevedia ani, že sa k ich domu blíži tucet pytliakov ? To určite." Odfrkne si.
James to už nevydrží a za krk ho prirazí o stenu.
"Ty si z nás robiť dobrý deň nebudeš, ty jeden usmrkanec."
S Kevinom to ani nepohne.
"No tak zabi ma a staneš sa rovnakým ako som ja." Zťažka mu oznámi Kevin s tajomným úsmevom, z tej vety a jeho výrazu ma zamrazí, aj s Jamesom to trhne.
Pustí ho a opustí izbu. Mne dôjde význam jeho slov, ale vzhľadom na to, aký som zaskočený a nemám ani, čo by som mu povedal, len na seba nemo hľadíme, až pokiaľ neprehovorí.
Neviem ako, ale zrazu som ja ten prirazený k stene a Kevin v polovlčej podobe ma drží za krk, jeho zorničky sa mu mierne zväčšily do vlčích oči a z úst mu vykukujú ostré tesáky.
"Skús ublížiť Lavimu a bez mihnutia oka ťa zabijem. Rozumel si ?" Zavrčí mi do tváre a viac pritlačí.
"Neublížim mu, sľubujem ." Prenesiem snažiac sa zachovať pud sebazáchovy a horko-ťažko mu vypáčim jeho ruku z môjho hrdla.
On už zasa kľudný dobaľuje posledné veci do kufrov.
Vážne je silný, snažím sa nahnať vzduch do pľúc, keď sa mi to konečne podarí, vypochodujem z izby a zídem dolu do kuchyne, kde si napúšťam vodu.
Čudujem sa, že s tou silou už dávno Jamesa neprizabil.
"James, ako to, že ti neublížil ?" Spýtam sa dosť vykoľajene.
"Nemohol..." Pri pohľade do jeho očí zistím, že sa od neho viac nedozviem a otočím sa na prichádzajúceho Kevina.
Bez jediného slova položí kufre na zem, premení sa na vlka a odbehne do lesa.
Obidvaja si povzdychneme a zoberieme obidve kufre, ktoré odnesieme do auta, nastúpime si a James zamieri s autom smerom k svojmu domu.
Vieme, že Kevin tam dôjde sám, tak sa neznepokojujeme.



Lavien .


Zobudím z nočnej mory , ktorá ma prenasledovala. Snívalo sa mi o tom, ako ma otec predal a Kevin ma nezachránil, pretože som ho sklamal. Hneď ako zistím, že to bol sen, začnem plakať do vankúša. Braen je preč a Kevin sa už nevráti. Ja som nechcel, aby ma opustil.
Vzlykám a objímam perinu nohami aj rukami.
Posteľ sa prehne pod váhou niekoho, kto si na ňu sadne.
"Lavien ? Všetko je dobre. Za chvíľku príde Braen, tak sa neboj." Usmeje sa na mňa Sall a pohladí ma po hlave.
Odtiahnem sa od neho.
"Ale môj braček s ním nepríde." Prenesiem a znova sa mi zlomí hlas v návale vzlykov.
"Poď, keď sa Kevin náhodou vráti a neuvidí ťa, ako ho čakáš, tak bude smutný."
Na túto vetu ma dostane a ja sa pomaly postavím na chvejúce sa nohy. Sall ma podoprie a vedie ma dolu po schodoch do obývačky.
Všetci sú ticho, len vĺčatá sa snažia uvoľniť napätú atmosféru, ktorá tu panuje.
Nakoniec sa im to trocha podarí, no ja ich aj tak veľmi nevnímam.
Buchnú dvere. Prudko sa postavím a bez toho, aby som sa pozrel, kto to je, rozutekám sa k nim.
"Braen." Zakričím a vletím do náruče niekomu inému.
Zdvihnem hlavu a s vyvalenými očami sa pozerám do tých Kevinových.
 


Komentáře

1 Evia Evia | Web | 26. listopadu 2011 v 15:14 | Reagovat

Jeeeeeeeeeee O_O ten koniec bol prenádherný!!!!Som tak rada, že sa Kevin vrátil :P veľmi rada :)Táto kapitola bola skvelá, obaja vĺčkovia boli zlatí :)
A Páni sa tiež činili :P teším sa na pokračovanie a Laviho reakciu :)

2 sisi/ctenar sisi/ctenar | 26. listopadu 2011 v 19:05 | Reagovat

tak kráááátoučkééé :( néééé _D ale bylo to dokonalééé ! :)

3 Frux Frux | Web | 29. dubna 2012 v 21:59 | Reagovat

ještě že se ten náš hrdina kevin vrátil! Nejradši by som mu jednu vrazila :D Vážně pěkný konec, musím souhlasit :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama