Tento blog obsahuje homosexuálne vzťahy a všetko čo s nimi súvisí.
Všetkých, čo sem chodia si budem rovnako vážiť, ako si vaše srdcia budú vážiť moju tvorbu.





X. Výčitky

10. listopadu 2011 v 16:19 | Dämonia Emelly |  Protiklady sa priťahujú (D)
Ďakujem Tamias a Evii, že ma podporujú a upozorňujú na chyby. A dúfam, že sa vám pokračovanie bude páčiť. :)






Sirion


Pozerám sa na bratov pohryznutý krk a prehrávam si udalosti, ktoré sa pred chvíľou stali.
"Vidíte, ja som to hovoril." Zdvihnem hlavu od zeme a to čo uvidím, ma prekvapí. Všetci na mňa upierajú vyčítavé pohľady, pozriem sa znovu na brata, jeho pohľad je až nenávistný. Ťažko sa postaví a so zvyšnou silou mi jednu uvalí, že až odletím k stene.
Chytí ma za košeľu a vytiahne do hora.
"A teraz ma počúvaj !"
"Ethana niekto zmlátil na jeho narodeniny a dopomohol si k tomu aj ty ! Prišiel na našu školu, aby začal nový život dúfajúc, že nájde kamarátov. Tak dlho o tom sníval a ty si mu všetko zobral v jediný deň, kedy si celej triede nakecal, aby ho neznášali, šikanovali ho a urážali, no nikomu neublížil ! Hovoríš mu, že je monštrum, ale jediný, kto tu je netvor a monštrum, si ty Sirion !! Ty jediný, si horší ako ktorýkoľvek upír, čo ubližuje ľuďom ! Ja na Ethanovom mieste, by som ti už dávno roztrhal hrdlo a tvoju mŕtvolu by som hodil niekde, kde by ťa zožralo stádo besných psov. Vieš braček, nič iné si nezaslúžiš ! To ty si Ethana dohnal k tomuto stavu, možno ani nemáš výčitky, veď je to len upír, nie? Ale ver, že ak to necháš tak, už ťa nikdy nebudem považovať za brata !"
Tento Rivenov monológ mi pobodal moje srdce a dorazil to tou poslednou vetou.
"A-Ale ja som to tak nemyslel, ja som len chcel..." Snažím sa obhájiť.
"Čo si chcel ?! Zničiť upíra, to ? Myslel si si, že robíš dobre ?!" Tento raz ma chladne odbije Satt.
Obidvaja odídu a jediný, kto ostane pri mne, skrčenom pri stene, je Dei.
"Vieš Sirion, Ethan ťa začal mať rád, to preto sa stratil v tých uličkách, lebo potom čo ťa uvidel s tou spolužiačkou, začal plakať. Možno ani sám nevedel prečo, ale bola to príčina, prečo sa stratil. Nejakí chlapi ho uvideli a keď sa im postavil, zmlátili ho, mohol ich kusnúť do krku a prehrýzť tepnu, ale ani jedno z toho neurobil, nechal sa zmlátiť do bezvedomia.
Teraz rozmýšľaj o tom, či je vážne to, za čo ho považuješ a ujasni si, čo k nemu cítiš."
Prenesie odmerane Dei a tiež odíde.
Pomaly sa postavím a neprítomne pozerám niekde pred seba. Čo k nemu cítim a ako to mám napraviť ? Pýtam sa sám seba, nuž bez odozvy.


Ethan


Neprítomne kráčam. Svoj dom som už dávno prešiel. Zaregistrujem akurát, že som blízko lesa.
Moje nohy sa sami vyberú tou nevyšľapanou cestou medzi ihličnaté stromy a pomaly sa bieliacu krajinu.
Potknem sa. Spadnem do snehu a ležím tam, 2 alebo tri hodiny len tak ležím, nevnímam a ani nevstávam, možno mi zamrzne krv v žilách a konečne sa mi zastaví to polobijúce srdce, možno bude koniec, ale viem, že je to chabá myšlienka, Jediné, čo docielim je, že moje telo prestane žiť, pokým nezačne jar.
Z myslenia na dvojmesačnú smrť ma vytrhne chabé zakňučanie, neznelo to ako volanie o pomoc, skôr známka bolesti.
Donúti ma to sa postaviť. Pocítil som podobnú bolesť, akú mám ja, preto som sa zdvihol a ako ťahaný magnetom som sa vydal rovno za tým zvukom.
Nič nevidím, napadne ma, že sa mi to len zdalo, no keď sa lepšie zahľadím na bielu prikrývku predo mnou, zavrtí sa niečo a ja uvidím červenú tekutinu valiacu sa z toho miesta.
Prídem ešte bližšie a zahľadím sa do očí snehobieleho vlka splývajúceho s krajinou a jeho oči sa zabodnú do mojich. Bolesť v jeho očiach pomaly prebíja tú moju, vycerí na mňa zuby.
Asi si myslí, že mu ublížim.
"Rozumiem tvojej bolesti." Stíchne, ako keby mi rozumel.
"Oslobodím ťa." Poznamenám a pohľadom sa zabodnem do jeho packy zakliesnenej v pasci.
Zavrčí, ale nechá ma, aby som pokračoval v práci, keď je voľný, postaví sa na všetky tri funkčné labky a pozrie sa na mňa, nič nehovorím, len sa otočím k odchodu, keď ma bude chcieť nasledovať, pôjde za mnou, ak nie, nebudem ho nútiť.
Po pár krokoch sa ešte raz otočím, aby som si overil, či ma nasleduje, kráča za mnou, ale udržuje si určitý odstup.
Prídeme tak až ku mne, kde mu otvorím dvere, pozvem ho dnu.
Počkám, až sa rozmyslí vojsť.
"Neviem, či máš meno, ak chceš, nejaké ti dám." Prehlásim do ticha.
"Budem ťa volať Light." Zahlásim polohlasne. Zatiaľ čo som rozmýšľal o mene, on si ľahol do kresla a zaspal.
Nechám ho tak a sám sa vydám umyť svoje telo a potom zaľahnúť do postele, kde následne zaspím bezsenným spánkom.
 


Komentáře

1 tamias tamias | 10. listopadu 2011 v 16:26 | Reagovat

Aspoň nějaký kamarád i když je to vlk snad už se bude mít upírek jen líp :-)

2 Evia Evia | 10. listopadu 2011 v 18:05 | Reagovat

Tak tomu Sirionovi ale dali xPAle ved si zasluzil. Som rada, ze to vsetci pochopili a Ethana neodsudili :) ved on nie je zly...tesim sa na pokracovanie. Dufam, ze Sirion pride k nemu a nieco budeeee x) heeeh uz prehanam O:-)

3 Mellisa Mellisa | 12. listopadu 2011 v 20:43 | Reagovat

Otevřu si věšteckou kancelář :-D Když jsem před přečtenínm tohoto dílu přemýšlela, jak by se mohl příběh dál vyvíjet, blesklo mi hlavou že Ethan uteče do lesa a tam najde bíleho králíka s poraněnou tlapkou a vezme si ho domů. No a skoro jsem to trefila. ;-) Jen jsem se spletla v té velikosti domácího mazlíčka:-D

4 Kik Kik | Web | 13. listopadu 2011 v 9:10 | Reagovat

No skoro ;) Keď máš podobnu fantaziu ako ja ... mohla by si mi aj radiť :DD

5 fruxik fruxik | Web | 31. srpna 2012 v 13:53 | Reagovat

Tak Dei je dost drsný chalan :-D A Riven taky. Jak mu vynadal. To před ním teda smekám. Spíš před tebou, protože jsi to napsala skvěle moja :-) Vážně. Mám radost, že to Riven pochopil dobře a nezačal Ethana nenávidět. Tak jako ostatní.
Zajímalo by mě, kam se upírek vydal a kdo je bílý vlček. Jenom vlček nebo se třeba mění na člověka? :-D Dozvím se. Já vím. Takže jdu pokračovat :-P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama