Tento blog obsahuje homosexuálne vzťahy a všetko čo s nimi súvisí.
Všetkých, čo sem chodia si budem rovnako vážiť, ako si vaše srdcia budú vážiť moju tvorbu.





Nový článek

29. října 2011 v 12:56 |  Protiklady sa priťahujú (D)

Ďalší diel Protiklady sa priťahujú. ;)





Ethan


Po pár minútach si niekto kľakne ku mne a drgne ma do ramena. Nečakal som tu niekoho, prekvapením naňho zdvihnem svoju uplakanú tvár, len aby som zistil, že je to Riven, kto sa nado mnou skláňa. Nijak nereagujem, len si položím hlavu späť na pokrčené kolená a ďalej sa venujem zmáčaniu tváre vlastnými slzami, ale viac potichu. Hanbím sa, tak veľmi až sa viac stiahnem do kúta.
"Héj... No tak, čo sa stalo?" Spýta sa, no znie skôr zvedavo, ako ľútostivo.
"Nič... Choď preč..." Poviem a len ťažko zakrývam zlomený hlas. Zafúka silný vietor, keď k nemu opäť dvihnem zrak cítim že mám strapaté vlasy, ešte viac ma to rozhodí. Musím vyzerať úboho.
"Čo tu robíte preboha?" Spýta sa niekto nad nami.
"Čo sa mu stalo? " Opýta sa ten dotyčný Rivena.
"Neviem, nechce mi nič povedať. Je iba po prvej hodine a už plače. Myslíš že mu Sirion niečo spravil?" Niekomu povie a potom sa podľa hlasu otočí zasa ku mne. Myslia si asi že ich nepočujem, keď sa nado mnou potichu rozprávajú, ale mýlia sa.
"Tak poď, nenechám ťa tu sedieť." Začne ma ťahať za ruku na nohy. Vyšklbnem sa mu, ako divoká šelma a s červenými lícami skríknem.
"Dajte mi pokoj, nikto sa vás o to neprosí, aj keby som vám povedal, čo mi je aj tak by ste s tým nič neurobili, lebo som len upír, pochybná existencia, idioti!" Vyšklbnem sa mu a utekám späť do triedy pritom si utieram slzy, aby nebolo vidno, že som plakal. Dôjdem späť, so sklopenou hlavou prejdem okolo ostatných a skrčím sa do lavice. Bojím sa, že Riven všetkým povie, ako ma videl, alebo ten cudzí... Bože! Prečo som vôbec plakal? Je to zbytočné. Zasa si ma ostatní doberajú pretože si trochu všimli, že mám červené oči. Odvrknem že tu je všade prach. Ich ďalšie narážky na mňa úplne ignorujem, nechcem sa zas zosypať. Postrehnem otrávený pohľad Siriona, keď zazvoní a on si musí sadnúť vedľa mňa. Nevšímam si ho a pozorne počúvam na každej hodine všetko, čo učitelia povedia, sa snažím zapísať a pochopiť. Je to celkom nová forma výuky na akú som zvyknutý, tak sa viac sústredím. Keď odzvoní koniec poslednej hodiny, v rýchlosti si zabalím veci a odchádzam zo školy. Prejdem cez školský dvor, bránou a zabočím do ulice smerom k domu. Aké mi je prekvapenie, keď pred sebou zbadám Siriona a Rivena. Ticho zaupím. ešte aj teraz ich musím stretnúť. Aj napriek tomu sa snažím držať si od nich primeranú vzdialenosť, nechcem v nich vyvolať nijaký hnev. Čo sa mi ale nesplní, pretože o asi päť metrov ma zdvihne niekto za mikinu do vzduchu a prirazí o plot.
Zas ten maniak, ani sa nemusím pozrieť, aby som zistil, že je to Sirion.
"Tak ty nás teraz aj sleduješ ?! Nestačí ti, že otravuješ svojou existenciou v škole?!"
"Sirion, pusť ho, okamžite!" Zakričí naňho Riven a snaží sa vypáčiť ma zo Sirionových prstov, ktoré ma nemajú v pláne len tak pustiť.
"Sledoval nás!" Tie dve slová vysloví, akoby robil dobrú vec a obhajoval svoje konanie proti skaze.
"Bývam na konci tejto ulice." Zachrčím a čakám, čo za argument z neho zasa vypadne. Na prekvapenie ma pustí a otočí sa k odchodu. Už teraz viem, že ten človek nemá rád prehry.
"Si v poriadku ?" Spýta sa Riven a čaká, čo poviem. Slabo pokývnem hlavou, že áno a ďalej si ho nevšímam.
Trochu otrasený sa vydám domov. Tento deň bol najhorší, čo som kedy zažil.
Keď za sebou zabuchnem dvere vzdychnem si a rýchlo sa pustím do domácich úloh a ešte sa naučím na ostatné predmety. Asi ma budú chcieť učitelia preskúšať, predsa len som nový a ľudská zvedavosť o schopnostiach druhých je veľmi silná.
Osprchujem sa a to všetko stihnem do 17:00, potom si zoberiem svoju obľúbenú knižku o priateľstve medzi dvoma ľuďmi, ktorú mi poslal bratranec z ameriky.
Dočítam ju akurát okolo 21:00 a s nádejou na lepší deň sa odoberiem do ríše snov.



Ďalšie dni v škole sú rovnaké ako ten prvý, spolužiaci na čele so Srionom ma nenávidia, moja domnienka, že ho majú radi, sa potvrdila, takže držia s ním pri akomkoľvek názore na mňa. Ostatní lovci ma sledujú, keď niekde idem sám, ale ináč si ma ani nevšimnú, niekedy cítim pohŕdavý pohľad na chrbte, no neotočím sa, nepotrebujem vedieť, kto ma ním obdarúva. Teraz to už sú dva týždne od môjho nástupu, jedno ma teší, že Sirion ma napadá už len slovne, od prvého dňa čo som nastúpil, ma už neudrel.
Teraz bude tretia hodina telesná... Tu neznášam asi najviac. Povzdychnem si a pomalým krokom mierim k prezliekarni.
Otvorím dvere a hneď sa do mňa zabodnú pobavené pohľady.
"Á, kto sem zavítal, náš laboratórny pokus." Ozve sa prídušný smiech všetkých chlapcov.
Ja si len smutne povzdychnem a rozhodnem sa ďalšie takéto poznámky ignorovať.
Položím si tašku na lavicu a začnem sa vyzliekať, keď si vyzlečiem tričko, tak sa mi začnú smiať za moju bielu kožu. To tiež neriešim až do momentu, v ktorom ku mne jeden z nich príde a drgne ma tak prudko, aby som sa udrel o roh lavice.
Zavriem oči a čakám na bolesť, no tá sa nedostaví, odhodlám sa otvoriť oči.
Sirion sa na mňa pozerá nečitateľným pohľadom a drží ma v náruči tesne nad rohom lavice.
Všetci sú ticho a vyvaľujú naňho oči.
"No ale toto už preháňate, mohol si rozbiť hlavu alebo zlomiť väz." Povie chladným autoritatívnym hlasom.
Postaví ma na zem a odíde do telocvične.
Z toho dotyku sa mi rozbúšilo srdce a moja tvár sa zmenila na jeden veľký plamienok.
Vôbec netuším, čo je tento pocit zač, nič také som v živote necítil.
Rýchlo sa prezlečiem celý a nechápavé výrazy spolužiakov pritom nevnímam.
Po telesnej sa prezlečiem a ako posledný vyjdem z prezliekarne, hlavu mám sklopenú k zemi a snažím sa opakovať si v hlave učivo na fyziku.
Pred prezliekarňou do niekoho vrazím, rýchlo zdvihnem hlavu a pozriem sa do nahnevanej tváre Siriona, zblednem pod myšlienkou, že som mu zas niečo urobil.
"Teraz ma dobre počúvaj, to že som ťa zachránil pred pádom v prezliekarni, nič neznamená, len som nechcel, aby si tam pred všetkými stratil krv a premenil sa na besniacu potvoru rozumieš ?!" Zakričí mi do tváre a tryskom odíde preč.
A zas som potvora. Zajtra budem pijavica... atď. Už som si zvykol na tie jeho tituly pre mňa.
Bolí ma to, neviem, prečo to tak veľmi bolí iba od neho.
Nevie si ani predstaviť, ako túžim po nejakom kamarátovi, s ktorým by som sa mohol smiať, rozprávať sa o všetkom.
Jediný Riven sa na mňa aj niekedy usmeje, možno keď ho poprosím, aby bol mojim kamarátom, tak to príjme. Nadšený novým plánom sa vrátim späť do triedy.
Cez veľkú prestávku vyjdem na chodbu a horlivo hľadám Rivena, hneď ako ho nájdem, rýchlymi krokmi sa presuniem k nemu.


Riven.


Akurát čakám, kedy mi automat vydá moju kávu, keď ma niekto štuchne do ramena, otočím sa a pozriem na upírkovu hlavu.
"No, čo potrebuješ ?" Spýtam sa ho.
On sa nervózne usmeje ako v prvý deň, keď som ho stretol a zovrie pästičky.
"Ehm... Ja chcem sa spýtať... M-mohol by si sa so mnou kamarátiť ?"
Až mi zabehne čaj, z ktorého som sa napil a zakuckám sa.
"No neviem, asi by to nebolo možné. Prepáč." Rýchlo mu oznámim.
Napätý výraz sa zmení na smutný a oči sa mu zalesknú, sklopí hlavu a otočí sa na odchod.
Je mi ho strašne ľúto, tak ho chytím za ruku a zatiahnem za roh chodby.
Pozriem sa do jeho tváre a uvidím slzy.
"Nepláč." Poviem, snažiac sa ho ukľudniť, pozrie sa na mňa a ja sa cítim, ako keby som ho zabil tou jedinou vetou, ktorú som mu povedal.
"Dobre, tak budem tvoj kamarát, ale nesmie sa o tom dozvedieť brat ani ostatní, áno ?"
Hneď ako dohovorím, sa na mňa uprú dve uplakané kukadlá, v ktorých sa odrazí nepopísateľná radosť.
Tak z toho bude poriadny prúser.
Ale je mi ho ľúto, už sa proste nemôžem pozerať, ako mu všetci ubližujú a on chodí ako bez ducha po chodbách.
Aj keď je to upír.
 


Komentáře

1 tamias tamias | 29. října 2011 v 13:07 | Reagovat

chudášek můj upíří dej mi adresu na lovce já jim dám do zubů. Takhle se k němu chovat: Aspoň má jednoho kamaráda i když tajně.

2 Kik Kik | Web | 29. října 2011 v 13:59 | Reagovat

Adresu nemám a nemožeš zabiť Siriona len tak ,lebo smrť je vykúpenie :DD

3 Lili-chan Lili-chan | 30. října 2011 v 23:47 | Reagovat

nyu to je naprosto užasné *-* piš dál šup šup :D

4 Evia Evia | 1. listopadu 2011 v 21:11 | Reagovat

Zlatý :) Ethan je ale zlatunký...
Tamias, pomôžem ti, ale nezabijeme nikoho. My im dáme príručku muhahahaaaa :P a my vieme >:-)

5 Kik Kik | Web | 3. listopadu 2011 v 7:11 | Reagovat

:DDD Príričku zameranú načo? :D

6 vestec vestec | Web | 13. ledna 2012 v 1:39 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

7 fruxik fruxik | Web | 31. srpna 2012 v 12:41 | Reagovat

No tak konečně něco trochu pozitivního. Jsem ráda, že alespoň Riven se snaží být kamarádský :-)  I když tajně, ale přece :-)
Mmm. Sirion zachránil Ethana před pádem. To jsem docela koukala. Skvělá kapitolka :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama